Na pápežský stolec bol zvolený syn poľského národa a to bolo aj veľkou nádejou pre Slovákov, lebo sa tušilo, že skôr či neskôr navštívi svoju rodnú krajinu a tým sa otvorí cesta – stretnúť sa konečne naživo so Sv. Otcom.

Na jar roku 1979 mal Sv. Otec výnimočnú príležitosť na návštevu Poľska. Cirkev sa pripravovala na oslavy 900. výročia smrti poľského patróna a jedného z najvýznamnejších svätcov krajiny sv. Stanislava. Poľská komunistická garnitúra zrazu nevedela, čo robiť, no návštevu nakoniec povolila. Prvá návšteva Jána Pavla II. v Poľsku trvala od 2. do 10. júna 1979. S mojím otcom som mal veľké šťastie. Keď sme sa dozvedeli termín návštevy, ihneď na druhý deň sme v prešovskej banke vymenili naše koruny za poľské zloté. Na druhý deň štát oznámil, že poľská mena je vyčerpaná, a tak tisícom pútnikov bola cesta do Poľska za Jánom Pavlom II. zmarená.

6. júna sme vlakom pricestovali do Muszyny. Všimol si nás jeden Poliak a spýtal sa nás, kde chceme ísť. Povedali sme mu, že sme prišli zo Slovenska a že ideme za Sv. Otcom. Na naše prekvapenie prišiel so svojím autom a zaviezol nás na autobusovú zastávku, počkal s nami a usadil nás v autobuse smerom na Krakow. Práve v tom čase prichádzal do svojho mesta Ján Pavol II. My sme sa pobrali k saleziánom, ktorí nám vybavili ubytovanie v jednej domácnosti. Starali sa o nás nezištne až do 10. júna.

Vo štvrtok sme dostali vstupenky na sv. omšu do koncentračného tábora Brzezinky. Našli sme si svoj sektor. Keď som zbadal, že prichádza v červenom rúchu kardinál (v živote som kardinála nevidel), preskočil som priekopu a ocitol som sa na prístupovej ceste. Otec ma nasledoval s nevôľou, bol totiž disciplinovanejší. Kľakli sme si. Zbadal nás kardinál, pristúpil k nám a požehnal nás. Bol to budúci pápež Benedikt XVI. Keď sme jeho sprievodu povedali, že sme zo Slovenska, zobrali nás až k hlavnému oltáru. Svätá omša bola veľmi dojímavá. So Svätým Otcom ju koncelebrovalo dvesto kňazov, ktorí prežili utrpenia koncentračného tábora. Pápežský sprievod tvorili aj bývalí väzni v táborových uniformách. Pápež a kňazi boli oblečení v červených ornátoch a na prsiach mali víťaznú palmu. Pred sv. omšou pápež navštívil bunker hladu v Oswiecime, kde zahynul mučeník Maximilian Kolbe. Pred stenou smrti sa na kolenách pomodlil za všetkých umučených.

Programový riaditeľ Vatikánskeho rozhlasu, poľský jezuita Andrzej Koprowski uviedol: ,,Milióny katolíkov, žijúcich v krajine, utláčaní komunistickým režimom, po rokoch prenasledovania a totality vtedy uvideli prichádzať pastiera univerzálnej Cirkvi v bielom rúchu, ktorého slová „Nebojte sa!“ navždy zmenili históriu Východného bloku Európy. Prvá cesta Jána Pavla II. do Poľska má špeciálny význam. Nešlo iba o návrat pápeža do rodnej poľskej vlasti, ale aj o apoštolskú cestu nástupcu sv. Petra za železnú oponou, do krajiny sovietskeho bloku...V tom čase mal režim, vlády a stranícki vodcovia strach z tejto cesty. Obávali sa, že výsledkom pápežovej návštevy budú demonštrácie a nepokoje. V skutočnosti však boli tieto dni naplnené radosťou a pokojom. Po prvýkrát sa stretli veriaci i neveriaci ako jedno slobodné spoločenstvo a znovuobjavili svoju dôstojnosť.“

(pokračovanie nabudúce)