Dym z komína Sixtínskej kaplnky, ktorý je jediným spojivom konkláve s ostatným svetom počas voľby pápeža, sledujú nielen tisícové zástupy na Svätopeterskom námestí, ale aj milióny divákov a poslucháčov pred televíznymi a rozhlasovými prijímačmi.

14. októbra 1978 vo Svätopeterskej bazilike nad hrobom sv. Petra slúžil slávnostnú sv. omšu ,,Pro eligendo Papa“ – za voľbu nového pápeža kardinál Villot. Popoludní sa kardináli voliči za spevu ,,Veni Creator“ presunuli z Pavlovej kaplnky do Sixtínskej, kde sa konala voľba pápeža.

Ráno 16. októbra prišiel na námestie niekoľkotisícový zástup. O 18:18 hod. z komína Sixtínskej kaplnky bolo vidieť biele obláčky dymu. Nový pápež je už zvolený. Svätopeterské námestie sa začalo rýchlo zapĺňať ľuďmi. Zoraďovanie švajčiarskej gardy, talianskeho vojska a hudby na námestí potvrdzovalo, že ceremónia predstavenia nového pápeža sa čoskoro začne. Na centrálnom balkóne baziliky kardinál – diakon P. Felici so svojím sprievodom oznámil:

,,Annuntio vobis gaudium magnum – habemus papam“ – Oznamujem Vám veľkú radosť ─ máme pápeža.“ Tisíckam prítomných sa zastavil dych a čakali na oznámenie jeho mena. Kardinál diakon pokračoval:.....,,cardinalem Carolum Wojtyla“.

Zavládlo chvíľkové ticho, lebo nevedeli, o koho ide. Bolo 19:20, keď sa novozvolený pápež objavil na balkóne. Strhol sa burácajúci potlesk, ktorý trval asi 3 minúty. Nový pápež, zrejme tiež dojatý, neuspokojil sa iba s tradičným požehnaním ,,Urbi et orbi“ – mestu Rímu a celému svetu, a aj keď to nie je zvykom, prihovoril sa prítomnému zástupu po taliansky:

,,Pochválený buď Ježiš Kristus!

Predrahí bratia a sestry!

Ešte neprešla naša bolesť nad úmrtím vrelemilovaného pápeža Jána Pavla I. a hľa, otcovia kardináli zvolili nového rímskeho biskupa. Pozvali ho z ďalekej krajiny. Z ďalekej, ale veľmi blízkej v spoločnej viere a kresťanskej tradícii. Bál som sa prijať túto voľbu, ale podrobil som sa jej v duchu poslušnosti voči Pánu Ježišovi a v úplnej oddanosti jeho presvätej Matke, Panne Márii. Neviem, či sa dobre vyjadrujem vo vašej – našej talianskej reči. Ak sa pomýlim, opravte ma. (Veľký potlesk.) A takto sa vám predstavujem všetkým, aby som vyznal našu spoločnú vieru, našu dôveru v Matku Ježiša Krista a v jeho Cirkev, pričom rátam s pomocou Božou a s pomocou dobrých ľudí.“

Najväčšie nadšenie vypuklo v jeho rodnom Poľsku. Pápež Ján Pavol II. odkázal svojim poľským rodákom: ,,Modlievajte sa, aby tento pápež, krv z vašej krvi a kosť z vašej kosti, dobre slúžil Cirkvi a celému svetu.“

Na námestí sv. Petra bol aj jeho tajomník Stanislaw Dziwisz. Sám vraví: ,,Bol som ako skamenený. Ktosi v dave ma poznal, pristúpil ku mne a odprevadil ma ku vchodu do Vatikánu. Potom ma zaviedli k pápežovi, ktorý už bol oblečený v pápežskom rúchu. Hovoril mi o kardináloch a o svojom veľkom údive, že ho zvolili.,, Čo to spravili?!“, povedal a odišiel do svojej izby, kde začal po latinsky (latinčina mu totiž nerobila žiadny problém) písať svoju programovú reč, zameranú na zavádzanie koncilových dokumentov, otváranie sa svetu, aktuálnu situáciu v Cirkvi a ekumenizmus.“

(pokračovanie nabudúce)