Pokánie nemožno zamieňať s ľútosťou. Nespočíva totiž v tom, že sa cítime veľmi smutne, pretože sa nám v minulosti niečo nepodarilo alebo nesplnilo...
Pokánie je aktívny, pozitívny postoj, kedy sa obraciame správnym smerom a vydávame sa k nemu. Veľmi jasne to možno pochopiť v podobenstve o dvoch synoch, ktorých otec poslal pracovať do vinice (Mt 21, 28nn). Jeden z nich odpovedal: ‘Idem, pane!‘ Ale nešiel. Druhý povedal: ‘Nechce sa mi.‘ No potom to oľutoval a išiel.
Toto bolo pravé pokánie. A my by sme sa nikdy nemali nechať zlákať predstavou, že horekovanie nad našou minulosťou je úkon pokánia. Samozrejme, patrí k nemu, ale pokiaľ nás nevedie k plneniu Otcovej vôle, zostáva pokánie nepravdivým a neplodným.