Slovo v bežnom živote nepoužívané, preto aj mnohým ľuďom neznáme. Aj kresťania si niekedy myslia, že je to sedenie v popole, alebo prinajlepšom iba zdržovanie sa jedla, pitia, fajčenia.
Čo je teda pokánie? Je to obrátenie sa k Bohuvo svojom živote. No nejedem z nás si povie: „V Boha verím, do kostola chodím, nikoho som nezabil, neokradol. Čo to ešte odo mňa chcú? Chcem byť normálny človek a nie fanatik.“
Ako prosím? Fanatik? A viete, čo to znamená? Fanatik je ten, kto svoje názory povyšuje nado všetko a tých, ktorí s ním nesúhlasia prenasleduje, udáva, ponižuje a je ich ochotný aj zabíjať! Je to ten s kým sa nedá rozumne debatovať, lebo si zapcháva uši a zakrýva oči, aby nepočul a nevidel, čo nechce!
Ako teda máme žiť obrátenie sa k Pánu Bohu – pokánie? Okolo nás vidíme veľa zla, ktoré pôsobí aj na nás. Zlo je nedostatok dobra. Preto otvorme svoje srdce dobru, rozmnožme ho a dávajme ďalej. To je jediný spôsob ako možno bojovať proti zlobe našej doby: Ozvať sa proti klamstvu, otvoriť svoje srdce i dlane tým, ktorí to potrebujú, otvoriť svoje oči a uši, aby sme videli kde a ako treba pomôcť. Najľahšie sa to dá praktizovať doma, kde nám všednosť a zvyky zahaľujú zrak a naše srdce obrastá tukom pohodlnosti, lenivosti a sebectva. Je to až tak ťažké? Človekovi samému – áno. Ale nám Pán Boh podáva pomocnú ruku milosti vo sviatostiach a vo Svätom písme.
Aj v našej farnosti máme (okrem školských prázdnin!) každý utorok, po večernej sv. omši, čítanie a zamyslenie sa nad Svätým písmom, koré pomáha človekovi rásť. Všetci hľadajúci ste tu vítaní.
Aj tá hodina v týždni, v Ježišovej prítomnosti, môže byť jednou z ciest pokánia.
Pane Ježišu, veď nás cestou obrátenia sa v ústrety Tebe, ktorý prichádzaš k nám. Daj, aby sme sa dobre pripravili na sviatky Tvojho víťazstva nad smrťou a hriechom a aby sme si uvedomili, čo si pre nás spravil z lásky a milosrdenstva k nám hriešnikom.