V poslednej dobe som sa stretávala s ľuďmi, ktorí mali rôzne názory na život. Veľa z nich mi povedalo, že žijeme vo svete, kde sú zlí ľudia, kde vládne len zlo. Vraveli mi, že občas musím byť aj ja zlá v tomto svete, lebo inak to nepôjde. Áno, vieme byť občas zlými ľuďmi. Ale je to tak správne? Nie je lepšie radšej konať dobro? Viem, ľudia vedia byť zlí, no je dobré im to tiež odplácať zlom? Nemyslím si, pretože zo skúsenosti môžem povedať, že lepšie sa cíti človek bez nenávisti ako ten, ktorý tak veľmi nenávidí. Lepšie sa cíti človek, ktorý koná dobro, ako ten, ktorý koná zlo. Keď nám Boh dokáže odpustiť každý jeden náš hriech, prečo my si nevieme navzájom odpúšťať? Keď on nám vždy pomáha v našich trápeniach, prečo my nepomôžeme ostatným? Možno sme občas zranení, opustení a bolo nám ublížené, ale to všetko nás môže posilniť, pretože niektoré nie veľmi prijemné situácie môžu z nás urobiť lepších ľudí. Ako hovorí evanjelista Ján (13, 35) „Podľa toho spoznajú všetci, že ste moji učeníci, ak sa budete navzájom milovať.“ Možno nebudeme milovaní stále u každého, no Boh nás bude navždy. On nechce, aby sme sa nenávideli a ubližovali si. Tento svet nie je ľahký, ale zároveň vie byť krásny. A v každom jednom z nás je človek, ktorý dokáže zmeniť tento svet. Ktorý dokáže milovať, odpustiť, pomáhať tak, ako náš Pán. Každé ráno, keď sa zobudím, poviem si tieto slová: Pokora, nádej, viera, lásky, skromnosť, úcta a rešpekt. A v každom svojom dni chcem niečo aspoň z toho naplniť. Nebuďme sa s tým, že náš život alebo ľudia sú zlí, buďme sa s pocitom, že ideme čo najlepšie prežiť každý deň. Vstávajme s odhodlaním, čo nám každý deň prinesie, s vierou v Boha, s láskou k nemu a iným ľuďom. A možno práve tieto veci dokážu ovplyvniť náš život.
