Kto o ňom vraví, že je najlepší?
Veď nelieči!
Do rán svoj piesok sype
na kopu, ktorú neobrátim.
Zastrie straty a uteká.
Bezohľadne mi stále drahšie kradne.
V mojich riekach
hneď vyhlási ma za vyhnanca.
Vraj iné rieky? Ďalšia šanca?
Vracia nás opreteky vpred.
Na stopkách tiká tep.
Tak? Či tak?
O čom je to?
Koho sa teraz opýtam
na múdrosť srdca?
Prach a vietor.
Tiež budem rúcať!
Nechcem viac ticho počúvať!
Počúvam?
- Ticho.
Rieky plné rýb?
Odpusť mi.
Zaťukal vánok duši na viečka:
„Tak sa nám pochváľ, moja maličká,
do koľko už vieš počítať
svoje dni?“
