Na všetkých úrovniach nášho života - v ekonomike, v politike, v rodine i v spoločenstve, prežívame svoje sklamania, smútky, ale aj skromné radosti, úspechy a nádeje.
S jednou malou radosťou, ktorú sme prežili tento týždeň, sa chceme podeliť aj my, naša skupinka birmovancov.
Už iba niekoľko dní a budeme sláviť golgotský dej vykúpenia, teda veľkonočné sviatky. A tak tematiku Veľkej noci sme preniesli z akademickej pôdy priamo do kuchyne, aby sme sa pri pečení veľkonočných baránkov porozprávali o utrpení Ježiša. Do kysnutého cesta sme postupne primiešali kúsok srdca, smiechu i debaty, prečo sa na Veľkú noc pečú takéto baránky. Hypotéz bolo veru neúrekom, ale mali ďaleko od pravdy.
Baránok bol veľmi rozšíreným symbolom už v predkresťanskej tradícii. Kristus sa stal veľkonočným Baránkom podľa obrazu starozákonných baránkov, ktorých zbožní Izraeliti obetovali Bohu ako prejav svojej lásky a vďačnosti a bola to ešte aj osobitná pamiatka na vyslobodenie z egyptskej poroby. V baránkovi sa človek symbolicky dával Bohu. Kristus, Boží Baránok, sa obetoval za nás, za naše hriechy, nie za seba, nie symbolicky. Veľkonočné tajomstvá, ktoré každoročne slávime, sú pre nás zdrojom sily a radosti. Vykúpenie je najväčšou udalosťou medzi nebom a zemou, medzi Bohom a človekom.
Želajme si radostné prežitie sviatkov a silu uniesť všetko, čo bude po nich nasledovať.
