Kňaz Pavol Hudák ako bývalý duchovný správca Univerzitného pastoračného centra v Košiciach rozprával mladým o smrti 16-ročnej Anny Kolesárovej z podnetu bývalého košického arcibiskupa Mons. Alojza Tkáča, ktorý na jej svedectvo upozornil kňazov v septembri 1997 na kňazských rekolekciách v Košiciach. Mladí boli jej príbehom oslovení a tak prišli prvýkrát do Vysokej nad Uhom v novembri 1998. Rozhodli sa ponúknuť tento príbeh svojim rovesníkom a tak začali organizovať púte radosti. Prvá sa konala v máji 1999 a bolo na nej 220 účastníkov. Odvtedy sa konajú štyrikrát ročne. Od júna 2004 sa konajú dvakrát v roku púte rodín, pretože rodičia mnohých mladých chceli navštíviť milostivé miesto, ktoré zmenilo ich deti a taktiež niektorí z účastníkov si už založili rodiny a opäť túžili prísť načerpať duchovných síl.
Pre staršiu mládež nad 23 rokov sa vytvorili púte zrelosti od júla 2006. Zázemie pre mladých neskôr vytvorili v dome, ktorý kúpili v roku 2004. Prebudovali si ho mladí podľa potrieb centra. Dnes je to už skolaudovaný a požehnaný Domček. Nesie meno Božej služobnice Anky Kolesárovej, s ktorou sa v apríli 2005 začal proces blahorečenia. Dňa 14. februára 2012 bola slávnostne ukončená diecézna fáza tohto procesu a materiály boli postúpené do Ríma na ďalšie skúmanie. V stredu 7. marca 2018 Vatikán oznámil, že Svätý Otec František schválil dekrét o mučeníctve Božej služobníčky Anny Kolesárovej.
Aká bola vaša prvá reakcia po oznámení, že pápež František schválil dekrét o mučeníctve blahorečení Anny Kolesárovej?
Mal som šťastie, že som sedel (úsmev). Prenikla ma obrovská bázeň nad Božím projektom lásky s Ankou Kolesárovou. 5. februára uplynulo presne 20 rokov, keď som o nej rozprával prvýkrát mladým v kázni na svätej omši v Dóme sv. Alžbety. V pamäti sa mi začalo vynárať množstvo spomienok až po súčasnosť. Akoby sa spustil film a nevedel som ho zastaviť. Uvedomil som si, že je to obrovský dar pre Slovensko – blahoslavená mučeníčka čistoty. Prvý blahoslavený laik na Slovensku, dokonca mladé dievča, ktoré zomrelo kvôli úcte k sebe. Naši mladí tak dostanú krásny vzor, aby mohli vznikať šťastné manželstvá a zdravé rodiny. Na jej príhovor môže milosť vliatej čnosti čistoty naplniť každého, kto po tom zatúži. Viera je dar, cez ktorý sa rodí skutočná láska.
Ako rektor vediete Domček, ktorý jej odkaz už roky sprítomňuje medzi mladých. Aká je reakcia v Domčeku?
Keďže som bol akurát v Košiciach aj s otcom Matúšom Reinerom, ktorý je vicerektorom Pastoračného centra Anny Kolesárovej, naši dobrovoľníci v Domčeku prežívali radosť v jej rodisku spolu s jej rodákmi a s tými, ktorí do Domčeka dobehli opýtať sa, ako je to s Ankou. Aj keď je to miesto vzdialené od Košíc a nenápadne ukryté v malej dedinke na ukrajinskej hranici, stalo sa dnes centrom záujmu mnohých.
V čom je dnes živý jej odkaz, ktorý zanechala a ako konkrétne sa prejavuje?
Odkedy som začal rozprávať o príbehu Anky Kolesárovej mladým, prejavili veľký záujem navštíviť toto miesto a modliť sa pri jej hrobe. Tak vznikli púte a duchovné obnovy. Množstvo mladých tam zažilo uzdravenie z citových zranení, oslobodenie od závislosti a získali zdravý základ pre budovanie vzťahov. Vieme o ovocí pekných manželstiev aj duchovných povolaní.
V čom môže osloviť dnešných ľudí?
Svedectvo Anky Kolesárovej je o morálnych hodnotách a sebaúcte. Keďže dnes mnohí mladí morálne padajú a strácajú úctu sami k sebe, môže im to pomôcť nájsť vlastnú hodnotu a naučiť sa hľadať i nachádzať tieto hodnoty v druhých. Jednoducho povedané naučiť sa byť správnym človekom. Podľa vzorca: správny chlapec chce mať správne dievča a správne dievča chce mať správneho chlapca. Tak sa naučme byť takí – správni ľudia.
Prečo ju považujete za mučeníčku čistoty?
Podľa zápisu v krstnej matrike vydal svedectvo vtedajší pán farár Anton Lukáč, keď napísal v poznámkach: Hostia sanctae castitatis – Obeť svätej čistoty. Aj podľa svedectva miestnych ľudí som usúdil, že pôjde o mučeníctvo čistoty. Nakoniec rímsky postulátor to potvrdil písomne, keď jej bol priznaný titul mučeníčka čistoty.
