Ako to už býva zvykom v našom košickom seminári, bohoslovci po druhom ročníku formácie odchádzajú na rok do sveta „na skusy“ – tzv. pastoračný ročník. Jeho cieľom je spoznať kňazský život aj inak ako len spoza seminárnych múrov, a teda prežiť rok vo farnosti určenej predstavenými seminára. Táto skutočnosť neminula ani mňa a ja som sa ocitol v Českej republike skoro na poľsko-nemeckých hraniciach v maličkej dedinke Příchovice (asi 35 km od Liberca) ako v poradí siedmy bohoslovec z košickej diecézy (mimochodom prvý bol Milan Supek, náš nedávny kaplán).
Aj keď Česká republika je náš sused, situácia katolíckej cirkvi je tu podstatne odlišná od tej našej. Pod farnosť Příchovice patria aj dve filiálky – Desná a Horní Polubný. Počet farníkov všetkých troch dedín dohromady neprekračuje číslo 40. Všetko to boli pôvodne nemecké obce s plnými kostolmi až pre 3 000 veriacich. Po prvej svetovej vojne boli Nemci násilne vysťahovaní a zostali po nich síce krásne, ale skoro prázdne a teraz chátrajúce kostoly. Nakoľko Příchovice sa nachádzajú uprostred nádhernej prírody na rozhraní Jizerských hôr a Krkonošského národného parku, stretávame sa na bohoslužbách aj s celkom pekným počtom veriacich turistov, ktorí tu majú svoje chaty alebo sú len jednoducho na výlete.
Přichovická fara je zároveň aj Diecéznym centrom života mládeže. Čo to znamená? Prichádzajú k nám mladí zväčša vo veku 12 – 20 rokov z nielen litoměřickej diecézy, ale celej Českej republiky. Dôvodom ich príchodu je túžba po odpočinku, duchovnom pookriatí, načerpanie síl do ďalších každodenných stereotypov či len rekreácia v krásnej prírode. „Decká“ k nám môžu prísť kedykoľvek, a to na neobmedzenú dobu. Nemáme žiaden cenník za ubytovanie či stravu, návštevníci nechávajú dobrovoľný milodar v spoločnej pokladničke, podľa vlastného uváženia a finančných možností. Sme pre mladých akýsi „druhý domov“, kde môžu kedykoľvek prísť bez toho, aby boli niekomu na obtiaž či nemohli si to dovoliť. U nás v diecéze máme taktiež podobné centrum, Domček Anky Kolesárovej vo Vysokej nad Uhom.
„Šéfom“ nášho centra je kňaz, ktorému v tejto práci pomáha tím laických dobrovoľníkov. Náš tím pozostáva z piatich ľudí, farára – Vladimíra Nováka, ktorý tu pôsobí už dvanásty rok. Výnimočne máme aj kaplána, kňaza našej košickej diecézy (spolužiak p.k. Matúša Imricha), ktorý v tomto centre taktiež strávil svoj pastoračný ročník a časom by mal vymeniť terajšieho farára. No a okrem mňa je tu ešte jeden chalan a jedno dievča. Pomáhajú nám ešte dvaja správcovia, ktorí vykonávajú údržbu a opravu farskej budovy a kostolov. Mojimi povinnosťami, okrem prípravy programu pre mladých a venovania sa im, sú ešte nákupy, miništrovanie a príprava liturgie.
Ako taký program pre mladých vyzerá? Ráno po budíčku nasledujú raňajky, štandardne chlieb s marmeládou :), potom tzv. Slovo na deň – je to akési rozjímanie či zamyslenie sa nad určitým citátom zo Svätého písma, ktoré nás má sprevádzať celým dňom. Potom zväčša nasleduje „úklid fary“, mladí sa rozdelia na skupiniek a prebieha klasické upratovanie domu – sprchy, toalety, chodby... Každý deň pre nich pripravujeme program, ktorý pozostáva z rôznych častí ako šport (futbal, volejbal, ...), prednášky, práca okolo domu (napr. v jeseni hrabanie lístia), turistika či bežkovanie alebo rôzne tematicky ladené hry. Každodennou súčasťou nášho života je svätá omša. Program počas dňa je často závislý od konkrétnej skupiny detí, hlavne ich počtu a počasia. Samozrejme, počas všetkých prázdnin fara praská vo švíkoch a zas naopak, pracovné dni školského roku sú pokojnejšie a časom odpočinku pre nás. Len tak pre ilustráciu, počas bežných víkendov hosťujeme okolo 30 mladých, na zakončení letných prázdnin nás bolo skoro 200 a počas jesenných prázdnin nás navštívilo niečo cez sto mladých.
Čo mi to vlastne dáva? Na svoj pastoračný ročník som nastúpil 16. júla 2011, teda mám za sebou 5 mesiacov a predo mnou je ešte viac ako polovica. Na nejaké veľké hodnotenia je ešte priskoro. Avšak aj keď je táto služba často náročná, je krásna zároveň. Verím, že je to ďalší zo spôsobov, ako si ma Pán pripravuje na ešte väčšie úlohy, ktoré má pre mňa pripravené a plánuje mi ich zveriť. Taktiež vám chcem poďakovať, milí rodáci, za všetky vaše modlitby. Je ich cítiť a sú aj naďalej potrebné. Taktiež často myslím na svoj rodný Sabinov, na mnohých z vás ...
A čo dodať na záver? Snáď už len pozvanie... Keď pôjdete okolo Příchovíc, zastavte sa na kávu či čaj :). Alebo si len tak urobte výlet na pár dní, príďte ma pozrieť a zároveň si trocha oddýchnuť a načerpať.
