Každodennou otázkou u nás doma po návrate detí zo školy, mám troch synov, je: „Čo bolo v škole, kto dnes dostal na zadok?“ A tu sa dozvedám samozrejme všetky huncútsva, obzvlášť chlapcov, ktoré stihli za deň. Musím sa však priznať, že okrem zábavy, kde človek obdivuje nápady a širokú paletu komediálnych výmyslov zrodených v detských hlávkach, mi niekedy behá aj mráz po chrbte. Chlapci dokážu byť aj drzí, vulgárni, násilní atď. Prečo? Dokážeme ich posudzovať, kritizovať, trestať, iba nie vychovávať. Apelujem obzvlášť na otcov, viem, nie je ľahké v zhone dneška, kedy sú otcovia kvôli zárobku či z rôznych iných dôvodov ukradnutý z rodinného kruhu, no je nevyhnutné urobiť si revíziu hodnôt vo vlastnom svedomí a zvážiť, čo má väčšiu hodnotu. Úspech v dosahovaní hmotných statkov, alebo dobré duchovne bohaté deti? Výchova chlapcov je obzvlášť záležitosťou otcov, začína už od kolísky, pokračuje spoločným trávením času pri hre, postupne s rastom aj pri poznávaní sveta dobrodružstiev až po svet práce a poznania úlohy muža ako „kráľa, proroka a kňaza“. Je to vždy otec, ktorého bude syn kopírovať, a preto si musíme uvedomiť svoju zodpovednosť pred Bohom aj svetom, kto bude v dejinách ďalej nositeľom pokladu v hlinených nádobách. Otcovia, dávajte seba svojim synom, svoj čas, talenty, radosti i bolesť, nech sú spoluúčastní na všetkom, čo je Vašou úlohou v rodine, Cirkvi i vo svete, nezabúdajte sa za deti modliť a nech Vás deti vidia, ako vo svojej sile a moci dokážete v pokore aj pokľaknúť pred Pánom. Nezabúdajme, že pri krste svojich detí sa zaväzujeme ich vychovať, aby ich život bol Bohu na slávu, svetu na osoch, nám na radosť a im na spásu.
