Naši otcovia, napriek tomu, že nerodili, nosili svoje deti na rukách od narodenia, čítali im rozprávky, pomáhali mamičke pri starostlivosti i kŕmení, aby neskôr, keď dieťa troška povyrastie, boli pre ne mužským vzorom. Otec je ten, kto bude pri nás vždy stáť, bez ohľadu na to, akú chybu spravíme. Oni nás podržia vždy, keď to budeme najviac potrebovať, ponúknu nám objatie a ramená, keď sa budeme chcieť vyplakať. Otcovia sú tí, ktorí nás veľmi ľúbia a obetujú všetko preto, aby sme boli šťastní. Majú rýchle reflexy. Veď si spomeňme, koľkokrát nás chytili, keď sme ako malé deti padali na zem. Sú taktiež prvými láskami dcér a svojich synov učia, ako sa správať k ženám. Učia nás byť silnými ľuďmi. Učia nás, že nie sú dôležité materiálne veci, ale aká dôležitá je láska k rodine. No my dobre vieme, že máme ešte jedného otca. Boh je naším nebeským otcom. On je k nám dobrý, lebo nás úžasne miluje. Je milosrdný, lebo nám odpúšťa hriechy, keď ich ľutujeme. Je spravodlivý, lebo dobrých odmeňuje a zlých trestá. Taktiež je starostlivý, lebo sa stále o nás stará a dáva nám, čo potrebujeme. Obaja naši otcovia nás milujú veľkou bezhraničnou láskou. Blíži sa Deň otcov. Nie len v tento deň, ale každý jeden náš deň ďakujme nášmu Nebeskému ockovi za nich, pretože bez otcov by tento svet nebol taký krásny.
