Dnes som sa zamyslela, Ján Krstiteľ, nad Tvojimi slovami, ktoré si povedal svojim učeníkom, keď sa pohoršovali nad Ježišom. Povedal si: „On musí rásť a mňa musí ubúdať.“ Aké to boli prorocké slová? Keď si teraz spomíname na Tvoju mučenícku smrť, vidíme to jasnejšie a začíname chápať význam tejto vety.
Vtedy si myslel na to, že počet ľudí okolo Teba sa zmenšuje a aj Tvoja popularita klesá, kým Ježiš strháva masy ľudí svojimi rečami a zázrakmi. Myslel si aj na svoj a jeho koniec účinkovania? Alebo až neskôr si pochopil to, čo si vyslovil? Vedel si, že si len posol pred Mesiášom. Ježiš Ti dal však pred zástupom krásne vysvedčenie, keď zástupom povedal: „medzi tými, čo sa narodili zo ženy, nepovstal nik väčší, ako Ján Krstiteľ.“ (Mt 11, 11)
Tvoja verejná činnosť sa skončila uväznením a sťatím. Ozaj Ťa ubudlo o hlavu. Pán Ježiš skončil vyvýšený na kríži, ako to predpovedal: „Ako Mojžiš vyzdvihol na púšti hada, tak musí byť vyzdvihnutý aj Syn človeka.“ (Jn 3, 14) Stalo sa tak! A On z tej výšky stále priťahuje ľudí k sebe.
Pozerám na hlavu, ktorú priniesli Herodesovi. Tvoje nevidiace oči hľadia na neho, Herodiadu a Salome. Tvoje ústa, predtým také výrečné, mlčia. Ty si mal smrť rýchlu, Pán Ježiš však umieral pomaly. Jeho agónia trvala tri hodiny. Vyvýšený na kríži, nad zúrivým davom, hľadel na všetkých a videl každého jednotlivo. A nielen tých, čo tam stáli, ale každého človeka, ktorý sa narodil a má sa narodiť až do konca sveta. Prosil Otca o odpustenie pre nás. Otvoril nám Božie kráľovstvo, do ktorého ako prvého vpustil lotra. Dal nám svoju Matku. Staral sa o nás, nie o seba! Áno, On rástol ešte na kríži, ako si povedal.
Čo nám hovoríš touto vetou? Pred ľuďmi svojej doby, vy preberáte moje poslanie ohlasovať príchod a prítomnosť Ježiša Krista. A pri tom mať na pamäti, že On musí rásť! A koho má ubúdať? Každého, kto číta tieto slová – jeho pýchy a sebestačnosti. Teda i mňa! Duch Svätý, stoj pri mne a pomáhaj mi svojou milosťou.