Ježiš Kristus hovoril: „Keď ty dávaš almužnu, nech nevie tvoja ľavá ruka, čo robí pravá, aby tvoja almužna ostala skrytá. A tvoj Otec ťa odmení, lebo on vidí aj v skrytosti.“ (Mt 6,2 4).
Pravý postoj milosrdenstva vyjadrený nielen v ponáhľaní sa pomôcť, ale aj v chápavosti a pripravenosti odpustiť, má charakterizovať všetky naše medziľudské vzťahy. Každý skutok milosrdenstva je odpoveďou človeka na milosrdenstvo, ktoré dostal od Boha. Silu na vykonávanie takých skutkov treba čerpať zo svätých sviatostí. Všetky skutky milosrdenstva musia vyplývať z vďačnej lásky ku Kristovi. Láska k blížnemu nás má viesť k dávaniu radosti a potešenia tam, kde vládne smútok a stiesnenosť. Kresťan nemôže prechádzať ľahostajne okolo človeka, ktorý potrebuje pomoc. Sväté písmo učí, aby sme pomáhali druhý natoľko, nakoľko je to v našich silách. Ak sa naučíme trpezlivo znášať krivdy, budeme ochotne odpúšťať tým, ktorí nám ubližujú. Spravidla totiž nenávisť rodí nenávisť, hriech rodí ďalší hriech. Pre kresťana je preto jediným správnym riešením preukazovanie milosrdenstva a odpustenia. Je preto potrebné hriešnikov napomínať, nevedomých vyučovať, pochybujúcim dobre radiť, zarmútených potešovať, krivdu trpezlivo znášať, ubližujúcim ochotne odpúšťať a za živých aj mŕtvych sa modliť. Pre mŕtvych je modlitba veľkým dobrodením a pre nás dobrým skutkom.
Mali by sme hladných nakŕmiť, smädných napájať, nahých odievať, pocestných sa ujímať, väzňov vykupovať a chorých navštevovať. Nikdy neodvracaj svoju tvár od chudobného, aby sa neodvrátila Božia tvár od teba. Konaj skutky milosrdenstva, podľa toho, koľko máš! Ak máš veľa, dávaj viac, ak máš málo, neboj sa konať dobro aj z mála (Tob 4, 7b 8).
