Myslíme na ockov a mamičky, ktorí zažívajú zápas – so sebou samými, so svojimi deťmi, so svojim okolím – o účasť celej rodiny vrátane tých najmenších na sv. omšiach. Často sú z toho unavení, znechutení, niekedy až zranení z postoja okolia. Chceme vám poďakovať a povzbudiť vás, aby ste brali svoje deti odmalička do kostola, hlavne na nedeľnú sv. omšu. Odporúčame pri tom využiť tieto pravidlá, ktoré vychádzajú zo skúseností v mnohých farnostiach.

1. Deti patria do života cirkvi a je správne ich privádzať na sv. omšu.

Deti sú súčasťou cirkvi, preto je normálne a dobré privádzať ich do kostola na sv. omšu odmalička. Pomáhame im vytvárať si tak vzťah k Bohu, k ľuďom, k situáciám, k miestu, čím budujeme jedno spoločenstvo. K tomuto postoju chceme vychovávať aj ostatných, ktorí navštevujú kostol a sv. omše. Rešpektujeme Vaše deti, napriek tomu je potrebné mať cit aj pre ostatných prítomných v kostole. Choré dieťa odporúčame neprivádzať na sv. omšu, berme ohľad na jeho zdravie a zdravie ostatných.

2. Svätá omša začína už u Vás doma.

Pripravte deti na to, že sa idú stretnúť s Pánom Ježišom. Pripomeňte im dôležitosť tohto stretnutia a skúste ich motivovať k tomu, aby boli pozorné. Dieťa vidí rodičov, čo robia, čomu veria, ako sa správajú, a aj keď tomu nerozumie, kopíruje ich. Vo výchove nič lepšie ako príklad rodičov neexistuje. Sv. omša chce byť impulzom na to, aby sa to, čo sa nakrátko povie počas príhovoru, bolo ešte dorozprávané, domodlené a pripomínané spolu s rodičmi doma.

3. Za správanie sa dieťaťa počas sv. omše nesie zodpovednosť rodič.

Správanie dieťaťa počas sv. omše je ovplyvnené vekom, povahou, temperamentom, jeho momentálnym fyzickým a psychickým rozpoložením. Rodič najlepšie pozná svoje dieťa. Stanovením hraníc v správaní (čo môže a čo nie), ich dôsledným dodržiavaním a láskavým prístupom postupne učíme dieťa prežívať sv. omšu nielen navonok, ale aj vnútorne. Nebojte sa aj ráznych pritiahnutí k sebe, alebo prísnejších pohľadov. Ako rodičia zo sv. omše toho mať veľa nebudete (vašu pozornosť potrebuje vaše dieťa) – ale príde čas, keď budete môcť opäť pokojne sledovať sv. omšu. Teraz je dôležité to, že ste tu spolu ako rodina, deti to vnímajú, stáva sa to súčasťou ich náboženskej výchovy.

4. Na sv. omšu prichádzame včas a mali by sme vidieť na oltár.

Príchod načas Vám umožní nájsť si vhodné miesto v kostole tak, aby dieťa mohlo svojimi zmyslami vnímať, prežívať a aktívne sa zapájať do priebehu sv. omše. Dieťa by malo vidieť na oltár. Predné miesta sú vyhradené pre najmenšie deti a ich rodičov. Na vlastné dieťa, ktoré sedí už samostatne vpredu treba vidieť a včas zasiahnuť, ak je nepokojné, alebo rozptyľuje ďalšie deti.

5. Deťom do kostola hračky neberieme.

Kostol nie je herňa. Hračkami odvádzame pozornosť nielen vlastného dieťaťa, ale aj ostatných detí. Vhodné sú knihy s priebehom sv. omše alebo biblickou tematikou.

6. Počas sv. omše nejeme a nepijeme.

Deťom je potrebné primerane vysvetliť, že počas svätej omše nejeme a nepijeme, pokiaľ si to nevyžaduje zdravotný stav dieťaťa. Najesť a napiť sa je potrebné pred alebo po svätej omši.

7. Nenechávajte deti voľne behať a prechádzať sa po kostole.

Pohyb k deťom nerozlučne patrí. Nie každé dieťa dokáže vydržať pokojne sedieť. Dôležité je však dieťaťu vysvetliť, že počas omše nebeháme po kostole a zbytočne sa neprechádzame. Ak sa potrebujem premiestniť, robím to v pokoji, tak aby som nevyrušoval.

8. Počas svätej omše nerozprávame.

Počas sv. omše sa nerozprávame nahlas. Ak potrebujeme dieťaťu niečo povedať, vysvetliť, robme to v tichosti (do uška). K otázkam dieťaťa sa vráťte po sv. omši a odpovedzte na ne. Rozprávať môžu deti vtedy, ak ich k tomu vyzve kňaz.

9. Hlučne vyrušujúce a nezvládnuteľné dieťa je potrebné vyviesť von.

Vyjsť vonku alebo mimo kostola treba vtedy, ak je dieťa hlučné, nezvládnuteľné a nereaguje na Vaše upozornenie. Riešením pre takéto situácie je v niektorých kostoloch aj tzv. miestnosť pre deti, alebo sakristia (so zatvorenými dverami do kostola).

10. Zapojte sa aktívne do sv. omše.

Každá rodina svojou prítomnosťou dotvára atmosféru sv. omše. Zapájajte sa s deťmi do spevov a modlitieb. Po ceste domov, pri obede alebo večernej modlitbe sa rozprávajte o tom, čo Vás oslovilo počas nedeľnej sv. omše. Opýtajte sa detí, čo si zapamätali.

Tieto pravidlá Vás nemajú odradiť privádzať deti na svätú omšu, ale sú pomôckou pri ich výchove. Nenechávajte sa odradiť neúspechom a nestrácajte vieru, ak všetko naraz nezmeníte. Chce to čas, našu i Vašu ochotu, trpezlivosť, dôslednosť a láskavosť, aby sme sa naučili spoločne prežívať a sláviť sv. omšu.