Bolo to v marci 2020.
Ulice boli prázdne, obchody zatvorené, ľudia nemohli vychádzať.
ALE JAR O TOM NEVEDELA.
Kvety začali kvitnúť, slnko svietiť, vtáci spievať. Aj lastovičky sa už chystali priletieť.
Nebo bolo modré. Ráno prichádzalo skôr.
Bolo to v marci 2020.
Mládež musela študovať on-line a hľadať, ako doma vyplniť čas.
Ľudia nemohli nakupovať ani ísť do kaderníctva.
Miesta v nemocniciach sa veľmi rýchlo míňali, lebo ľudia sa ďalej infikovali.
ALE JAR O TOM NEVEDELA.
Prišiel čas ísť do záhrady. Všetko sa začalo zelenať.
Bolo to v marci 2020.
Ľudia začali mať obmedzený pohyb, aby chránili starých, rodiny a deti.
Žiadne stretnutia, žiadne slávnosti, žiadne veľké rodinné oslavy.
Strach sa stal reálnym.
Dni sa nelíšili jeden od druhého.
ALE JAR O TOM NEVEDELA.
Jablone, čerešne a iné stromy začali kvitnúť. Listy sa začali rozvíjať. Ľudia v rodinách viac čítali, hrali sa a učili jazyk. Spievali na balkónoch, nabádali susedov robiť podobne. Učili sa novému jazyku – byť solidárny – a začali vnímať aj iné hodnoty. Vo svete, ktorý sa zastavil a v ktorom sa ekonomika začala rúcať, si ľudia začali viac uvedomovať dôležitosť zdravia a utrpenia.
ALE JAR O TOM NEVEDELA.
Kvety nechávali priestor ovociu. Lastovičky už prileteli a vtáci si začali stavať svoje hniezda. A po čase prišiel deň oslobodenia. Ľudia sa z médií dozvedeli, že vírus prehral. Vyšli do ulíc, spievali i plakali. Bez masiek a rukavíc sa navzájom objímali. Takto prišlo leto.
A PRETOŽE JAR O TOM NEVEDELA, pokračovala a bola tu napriek všetkému.
Bola tu napriek vírusu, strachu a smrti.
NAUČILA ĽUDÍ, AKÚ MOC MÁ ŽIVOT.
Všetko dobre dopadne.
Zostaňte doma, chráňte sa, užívajte správne život.
Čítajte tieto slová, posielajte ich ďalej, ale hlavne dôverujte a nestrácajte úsmev.
Dajte pozor na seba a na svojich drahých.