Počas šiestich dní strávených spolu s deťmi v tohtoročnom farskom tábore na Mníchovskom potoku pri Bardejove, sme sa snažili pochopiť, že svätí, to nie sú len dokonalí, vážne sa tváriaci bradatí muži na zažltnutých obrázkoch z dávnych čias. Spolu so sv. Jurajom sme na stanovištiach vytrvalo bojovali proti drakovi. Rovnako ako sv. František sme si uvedomili, že najväčším bohatstvom je vzťah s Ježišom a počas celého dňa sme nosili opasky s tromi uzlami a statočne sa striedali v nosení plášťa z vrecoviny. A pretože sme mali odhodlanie sv. Cyrila a Metoda, od túry nás neodradil ani silný dážď (pre niektorých to bola „konečne nejaká sranda“).
Tak ako sv. Filip Neri sme putovali po štyroch rímskych bazilikách a učili sa pravej radosti z Božej prítomnosti nielen pri sv. omšiach, ale pri každej hre, piesňach a eRko tancoch. A hoci s pokorou priznávame, že nás všetkých čaká k svätosti ešte dlhá cesta, domov sme sa vrátili s rozhodnutím, že sa tak ako sv. Dominik Savio budeme snažiť stávať každý deň o niečo lepšími a robiť Pánovi radosť malými skutkami lásky.
Byť animátorkou v tábore je pre mňa vždy veľkou milosťou. Je to čas, keď ma Pán učí dôvere, keď si uvedomujem, koľko vecí potrebujeme, ale nemôžeme ovplyvniť. Odovzdanosti a vytrvalosti, keď som už veľmi unavená, ale potrebujeme ísť ďalej. Rešpektu a úcte, keď ako animátori musíme spolupracovať, napriek rozdielnostiam medzi nami. Pokore, keď veci nevychádzajú tak, ako sme čakali. Múdrosti riešiť problémy s trpezlivosťou a láskou a schopnosti počúvať a smiať sa z maličkostí odhalených deťmi. Myslím, že aj toto je miesto, kde nás Pán, nakoľko mu to dovolíme, hoci po malých krokoch, učí svätosti.
