Dotkol sa ma svojím smútkom. Chcel som odvrátiť svoju tvár, ale potom som cítil vnuknutie: „Prihovor sa mu.“ Poslúchol som a venoval som mu 15 minút. Potom som odišiel.... Po piatich rokoch mi tento človek povedal, že vtedy chcel spáchať samovraždu. Dnes je šťastný, má svoju rodinu a nádherné tri deti.
Možno sa vám niekedy stalo, že ste boli smutní, že sa vám nič nedarilo a mali ste pocit, že deň nemá inej farby okrem sivej a čiernej. No do tejto temnoty zrazu zasvietilo svetlo a jeden jediný človek, ako lúč Slnka, dokázal zmeniť čiernosivý svet na svet plný farieb. No nie je to vždy tak. Na svete je mnoho ľudí, ktorí práve v tejto chvíli rozmýšľajú o samovražde, ktorí nemajú zmysel života, zdá sa im, že ich problémy sú neriešiteľné, ktorí cítia neuveriteľnú samotu, bezmocnosť a jediné východisko vidia v smrti. Ľudia, ktorí majú okolo seba ďalších tisíc iných ľudí, no ani jeden z nich si nevšimne, že tento človek je utrápený, utrápený až na smrť. Ľudia, ktorí by mohli ešte dlho žiť, keby mali svojho záchrancu. Prečo je to tak? Sme do seba natoľko zahľadení? Máme až tak otupené cítenie? Áno, každý má svoje problémy a starosti, ale to nie je dôvod. Veď niekedy stačí jediný úsmev, pohladenie, objatie, bozk na líčko či jediné slovo. Utrápenému človeku môžeme dať úplne iný pohľad na vec, môžeme zasiať semienko nádeje, ktoré neskôr vyrastie. Ale najprv musíme prestať myslieť len na seba, musíme sa trošku pozastaviť a vnímať ľudí okolo nás. Nosíme v sebe veľký dar a tým darom je láska. A ak ty dáš kúsok lásky, sám trochu lásky dostaneš. A preto nebuďme ľahostajní a nekráčajme po svete so zatvorenými očami, zahľadení len do seba, ale kráčajme s úsmevom na tvári, počúvajúc, čo nám hovorí naše srdce, ktoré je ako kompas, ktorý ukazuje ten správny smer.
Lebo nemôžeš zmeniť celý svet, ale môžeš zmeniť svet jednej osoby.