Nikola Machiavelli, taliansky mysliteľ, filozof a politik vo svojej knihe Vladár píše, že k dobrému cieľu sa dá dopracovať aj zlými prostriedkami. Veľa politikov sa v minulosti riadilo týmto pravidlom, čo malo pre ľudstvo nedozerné následky.
Často aj my riešime túto dilemu. Slovom sa hlásime k viere, k modlitbe a oddanosti Bohu. Naše skutky sa ale veľakrát rozchádzajú s týmito proklamáciami. Mali by sme viac myslieť na podobenstvo o farizejovi a žobrákovi, alebo kto si bez viny, hoď kameňom. Silu viery a modlitieb môžeme v súčasnosti vidieť najmä na Blízkom východe a severe Afriky, kde tisícky našich kresťanských bratov trpí pre svoje vierovyznanie. Boh im dodáva silu, aby zvládali toto trápenie.
„Len to je stratené, čoho sa sami vzdáme“, napísal klasik. Je pre nás nesmierne dôležité, aby sme sa nikdy nevzdali svojej viery v Boha. Modlitbami môžeme komunikovať s Bohom, ale musíme sa snažiť, aby aj naše skutky boli v súlade s učením Cirkvi.
Modlitba sa nedá porovnať s mydlom. Ak sa človek dlhšie umýva mydlom, tým je čistejší. Ak sa dlhšie modlí, je mu ľahšie. Ale kde by zostala svätosť modlitby a kde spojenie s Bohom, ktoré umožňuje?
Po vojnách stále platilo „vae victis“ (beda porazeným). My aj napriek hriechom máme stále nádej na večný život, pretože Boh odpúšťa a má nás rád.