Často posudzujeme a odsudzujeme, lebo nič iné nevieme. Je to naozaj to najľahšie.
Dovoľte niekoľko myšlienok na spomalenie posudzovania:
Neposudzuj lekára, ak si ešte nezastavoval masívne krvácanie!
Neposudzuj výkon hokejistu, ak nevieš stáť na korčuliach!
Neposudzuj kňaza, ak si ešte neprežil mesiac na fare a nemáš srdce vyplakané v opustenosti pre nepochopenie od veriacich!
Neposudzuj futbalistu, ak si ešte nemal svalovku z behu!
Neposudzuj vrieskajúcu učiteľku, ak si aspoň rok neučil puberťákov!
Neposudzuj Svätého Otca, ak si ešte nenavštívil Rím!
Neposudzuj výkon akrobatického pilota, ak nevieš čo je to byť napnutý v pásoch a mať ruky pritlačené k telu pri preťažení!
Neposudzuj horského záchranára, ak si ešte nebežal s batohom hore kopcom!
Neposudzuj vážne chorého pacienta a jeho strach zo smrti, ak si si ešte nepísal závet!
Neposudzuj kuchárku, ak nevieš uvariť praženicu!
Svet je plný mudrlantov. Svet je plný „generálov" po bitke; „športovcov", čo práve vstali od televízora; „kuchárov", čo práve domliaskali; „lekárov", čo si prečítali návod na použitie kvapiek do nosa a „biskupov ", čo síce riadia jazykom diecézu, len nie svoju farnosť. ...
Stačilo by trochu pokory, uznania, že niekto iný môže niečo vedieť ináč a viac a že my nevieme všetko a bolo by na svete lepšie. Tak nám v tom Pán Boh pomáhaj! Predovšetkým teraz, keď budeme kľačať pri jasličkách a inhalovať pokornú a pokojnú atmosféru betlehemskej maštaľky.