Popri množstve vianočnej výzdoby všade okolo nám často unikne zmysel Adventnej doby. Pre svet sa Advent stal určitou formou odpočítavania dní do Vianoc. Aj mnohí katolíci podľahli týmto trendom a ako falošnú náhradu uprednostňujú „magický a romantický“ predvianočný čas. Ak chceme správne pochopiť zmysel Adventu potrebujeme sa pozrieť v prvom rade na liturgiu týchto dní, v nej totiž Cirkev predstavuje veriacim, o čo tu ide.
Advent ako ho poznáme dnes je plodom Druhého vatikánskeho koncilu. Má španielsko- rímsku históriu. Pred koncilom trval advent štyri nedele ako dnes, ale v centre pozornosti veriacich bola príprava na oslavu vtelenia Božieho Syna – Vianoce. Z tohto dôvodu je drvivá väčšina piesní v Jednotnom katolíckom spevníku (JKS) zameraná na tajomstvo vtelenia. Avšak po koncile Cirkev prijala obe tradície (španielsku aj rímsku). Kým rímska sa zameriavala na vianočné tajomstvo, tak španielska zas na druhý Kristov príchod v sláve na konci čias (parúzia).
Z tohto dôvodu je Advent v liturgii rozdelený do dvoch častí: tá prvá trvá od prvej adventnej nedele do 16.12. a druhá trvá od 17.12. do 24.12. V prvej sa Cirkev modlí slovami prvých kresťanov: Marana tha! – Príď, Pane Ježišu! Očakávame Jeho slávny príchod a prosíme o milosrdenstvo i milosť byť vždy pripravený stretnúť sa s Pánom. V druhej časti sa už objavujú záblesky Vianoc – pripravujeme sa na oslavu prvého príchodu Krista v poníženosti.
V liturgii sa to po koncile ukázalo zvlášť v bohoslužbe slova. Každý jeden deň má vlastné čítania, ktoré spolu súvisia. Čítame proroctvo a jeho naplnenie v Kristovi. V druhej fáze zas čítame na pokračovanie udalosti, ktoré bezprostredne predchádzali Ježišovmu narodeniu v tele. Kto si v Advente zaumieni byť na svätej omši každý deň, ten nikdy nebude počuť tú istú modlitbu dňa. Po koncile boli zložené nové modlitby na každý deň, ako aj vytvorené nové prefácie – piesne vďaky, ktoré kňaz prednáša nad obetnými darmi (pred spevom „Svätý, svätý...“). Ak budeme pozorne počúvať pieseň vďaky, tak aj tam si môžeme všimnúť, že do 16. 12. prosíme „aby sme pri jeho slávnom a velebnom druhom príchode dostali prisľúbený dar spásy, ktorý teraz tak bedlivo a túžobne očakávame.“ (Adventná prefácia I.)
Týmto príspevkom som chcel poukázať na liturgické bohatstvo Adventu, aby náš pohľad neblúdil už teraz po vianočných svetielkach, ale aby náš duchovný zrak spočinul na Božom slove. „Preto odložte všetku nečistotu a akúkoľvek zlobu a v tichosti prijmite zasiate slovo, ktoré má moc spasiť vaše duše.“ (Jak 1, 21) Keď si nájdeme čas na ticho a Božie slovo, môže sa pred nami začať odhaľovať hĺbka a bohatstvo Adventu.
