Zajtra, 19. apríla, budeme sláviť 2. veľkonočnú nedeľu – Sviatok Božieho milosrdenstva. Pán Ježiš výslovne žiadal od svätej Faustíny, aby sme tento deň oslavovali ako Sviatok Božieho milosrdenstva. Chcel tak preto, lebo v tento deň sa jeho Božské Srdce otvorí dokorán a na duše sa vyleje more milostí. Dodal, že po splnení podmienok v tento deň udelí duši milosť úplného odpustenia vín a trestov. Táto milosť je obrovská ako samotný krst.

Pán Ježiš povedal, že duša, ktorá chce túto milosť prijať, potrebuje ísť na svätú spoveď a prijať sväté prijímanie. Na svätú spoveď nie je možné ísť, preto je potrebné si vzbudiť dokonalú ľútosť: poprosiť Ducha Svätého o pomoc, vzbudiť si lásku k Bohu, poriadne si spytovať svedomie, oľutovať hriechy, predsavzatie polepšiť sa, pevné rozhodnutie vyspovedať sa najskôr ako bude možné a na záver poďakovať Bohu za dar toho, že sme si vzbudili túto ľútosť, veď nám sám pri tom pomohol.

Rovnako nie je možné prijať sv. prijímanie ako zvyčajne. Je preto potrebné prijať sväté prijímanie duchovne. Prijatie má sprevádzať aj silná dôvera v Božie milosrdenstvo, lebo nedôvera Ježišovi zväzuje ruky. Dôverujeme len tomu, o kom vieme, že nám chce urobiť dobré veci, a preto odporúčam nájsť vo Svätom Písme miesta, kde sa ukazuje Pánova dobrota (napr. Iz 30, 18; Prís 28, 13; Jn 8, 11; ...).

Ďalšou podmienkou je vykonať skutok milosrdenstva, teda skutok, ktorý vyplýva z lásky k ľuďom (skutky telesného a duchovného milosrdenstva). Možností na tieto konkrétne prejavy pozornosti a lásky k druhým máme stále neobmedzene veľa, doma k najbližším, susedom, známym. „Buďte milosrdní, ako je milosrdný váš Otec!“ (Lk 6, 36). Tieto skutky dosvedčujú, že naša túžba po milostiach je skutočne vážna, a zároveň sú naplnením našej viery.

Zopakujme si jadro informácií. Na Sviatok Božieho milosrdenstva Boh chce všetkým všetko odpustiť, a preto umožňuje zmytie si všetkých hriechov a ich následkov (trestov). Pre prijatie milostí je potrebné si vzbudiť dokonalú ľútosť nad svojimi hriechmi, prijatie eucharistie duchovným spôsobom s úctou a dôverou a konanie skutkov milosrdenstva.

Na záver pridávam slová Pána Ježiša adresované sv. Faustíne: „Nech sa nebojí priblížiť ku mne žiadna duša, hoci by jej hriechy boli ako šarlát … Ľudstvo nenájde pokoj, kým sa nevráti k prameňu môjho milosrdenstva.“(Denníček, bod 699).