Október je mesiacom úcty k starším, preto naša pani učiteľka spolu s nami pripravila predstavenie pre starkých. Scénka sa volala Únos starkých a nacvičovali sme ju dva týždne.
Hrali sme o tom, ako nám starí rodičia chýbajú, keď nie sme s nimi.
Vystupovali sme v domove dôchodcov v Sabinove a myslím si, že sa predstavenie starkým páčilo. Niektorí sa na nás usmievali, dokonca som si všimla, že jedna babka mala slzy v očiach. Veľmi sme sa snažili, aby to dobre dopadlo a aby sa nikto nepomýlil.
A myslím si, že sa nám to aj podarilo, lebo my aj starkí sme boli spokojní. Predstavenie sa mi veľmi páčilo, pretože sme ním potešili starkých.
