„Stúpajú a síl im stále pribúda.“ Takto by sa asi dala definovať naša cesta na Národný pochod za život. Fyzické sily možno ubúdali, no tie duchovné, tie neustále rástli. Bolo úžasné vidieť taký obrovský dav ľudí, ktorí bojujú za životy tých najmenších z nás – za tých, ktorí to nedokážu vyjadriť sami. Život každého človeka je neoceniteľný, preto má byť bezpodmienečne chránený počas celej jeho dĺžky – od počatia po prirodzenú smrť. Preto sme sa tohto pochodu zúčastnili aj my: Števo, Mišo, Aďa, Natália, Lukáš a ja. A taktiež naše dobrovoľníčky Kika a Kika, ktoré vypomáhali na Národnom pochode za život už od piatku.
Naša púť sa začala už v skorých ranných nedeľných hodinách. Cesta bola dlhá, no s Božou pomocou sme ju zvládli. Do Bratislavy sme dorazili okolo deviatej. O desiatej hodine bola sv. omša v Incheba Expo aréne. Sv. omšu celebroval Mons. Stanislav Zvolenský, bratislavský arcibiskup – metropolita. V kázni sa nám prihovoril náš košický arcibiskup Mons. Bernard Bober. Jeho slová boli veľmi hlboké a povzbudivé. Táto omša mala naozaj svoje čaro. Bola jedna z najkrajších, na akej som kedy bola. Vidieť toľko veriacich pokope, ktorí sú za jedno – za ŽIVOT, bolo niečo úžasné. Cítila som vo svojom vnútri neskutočnú radosť. Radosť, že som tu mohla byť. Po sv. omši sme sa presunuli na Námestie slobody. Tam bol bohatý program, po ktorom sa začalo pochodovať. Na pár hodín sa donedávna stojace ulice Bratislavy premenili na krásny a úprimný POCHOD ZA ŽIVOT! Počasie nám Pán Boh vybavil veľmi pekné, o to lepšie sa kráčalo.
...a nastal čas ísť späť. Dobití, no šťastní sme sa pomaličky, ale isto vydali na cestu domov. Aj keď nás čakala ešte dlhá cesta a náročný pondelok v našich školách a prácach, Boh nám pomohol a všetko sme s Ním zvládli. S Ním zvládneme vždy všetko! V neposlednom rade by som sa v mene všetkých nás chcela poďakovať Gymnáziu sv. Moniky a Gymnáziu sv. Mikuláša v Prešove, vďaka ktorým sme sa mohli tejto veľkolepej udalosti – Národného pochodu za život – zúčastniť.
