Na začiatku Pôstneho obdobia Cirkev nás slovami Ježiša Krista: „Kajajte sa a verte evanjeliu“ (Mk l, 15) vyzýva na pokánie. V evanjeliu svätého Matúša je táto výzva spojená s myšlienkou priblíženia sa nebeského kráľovstva. Uveriť evanjeliu znamená vlastne prijať nebeské kráľovstvo. Pokánie je podmienkou toho, aby sme sa stali schopnými prijať Boha. Patrí to k podstate kresťanstva. Skutky apoštolov jednou vetou opisujú kresťanstvo takto: „Boh aj pohanom daroval pokánie, aby mali život“ (11, 18).
Čo máme robiť my? Pokánie začína tým, že uznávame svoju hriešnosť. To je prvý krok. Dnešný svet žije v „ošiali nevinnosti“. Človek nevie prijať skutočnosť hriechu, ak nejestvuje kompetentné fórum, ktoré by mu ho vedelo odpustiť. Hriech, ak nemá výhľad na odpustenie, možno iba poprieť. Riešenie prináša jedine Boh, ktorý sa k nám priblížil v Ježišovi Kristovi a v ňom nám ponúka zmierenie.
„Čo má teda, milovaní, robiť kresťan v každom čase, to treba teraz konať usilovnejšie a nábožnejšie, aby sa apoštolská ustanovizeň štyridsiatich dní naplnila pôstom, a to nielen striedmosťou v jedle, ale a predovšetkým, že sa zbavujeme nerestí“ (Sv. Lev Veľký, Sermo 6 de Quadragesima).
Počas tohto „pôstneho putovania“ posvätná liturgia predkladá veriacim preblahoslavenú Pannu ako vzor učeníka, ktorý verne počúva Božie slovo a kráča v šľapajach Krista na „Kalváriu“, aby s ním zomrel (porov. 2 Tím 2, 11). Po uplynutí Pôstneho obdobia vo Veľkonočnom trojdní sa preblahoslavená Panna predstavuje veriacim ako nová Eva, čiže „nová žena“, ktorá stojí pri strome života (pórov. Jn 19, 25), zjednotená s Kristom - „novým človekom“, ale aj ako duchovná matka, veď Pán zveril do jej materskej starostlivosti všetkých učeníkov (porov. Jn 19, 26).