Krompachy 21. – 26. júl 2013
Ani sme si nestihli všimnúť a polovica prázdnin je za nami. Našťastie sa tomu nemusíme čudovať, lebo do prázdninovej kapsy si pribaľujeme stále nové zážitky, dobrodružstvá a priateľstvá, ktoré nám nedovolia uvedomovať si, ako plynie čas. Aj keď je taký vzácny a beží skutočne rýchlo, nám sa na týždeň akoby zastavil. Živo si pamätáme, keď sme v nedeľu pred odchodom netrpezlivo, plní očakávania, radosti a možno aj obáv čakali na autobus. Stáli vedľa nás známe i neznáme tváre a v duchu sme sa tešili na to, ako sa z nás stanú priatelia. Netrvalo dlho a boli sme vtiahnutí do deja. Jeff bol starý, nevládny koadjútor a túžil sa s nami vrátiť na miesta, kde kedysi dávno pôsobil ako misionár. Po príchode sme našli 5 listov s požiadavkami 5 krajín o to, aby do ich miest poslali misionárov zo Slovenska. Celý týždeň sme získavali všetko, aby sme Jeffovi čo najvernejšie opísali stav, v akom sa našich 5 krajín nachádza, keďže on už nebol schopný rýchlych presunov :). Každý mal dôležitú úlohu, pretože sám by nedokázal získať a potom stráviť toľko užitočných informácií. Preto v každej krajine boli špeciálne vycvičení kuchári, zdravotníci, stopári, redaktori a šifrári. Svoje úlohy si plnili zodpovedne počas celého tábora. Boli sme vďační za to, že sme mohli táboriť v dlaniach prekrásnej prírody. Obklopoval nás les... a jasné nebo cez deň a v noci hviezdy a mesiac. Denná hra sa niesla v znamení stretnutia sa s misionármi, ktorí po sebe zanechali svedectvo svojho životného diela, čím nám aj priblížili, ako to na miestach, kde pôsobili, vyzeralo. Naša misia bola každým dňom ťažšia, museli sme veľa obetovať, zaprieť veľakrát samých seba, no nevzdali sme sa, lebo sme kráčali s Pánom. Nakoniec nám to dalo veľa radosti, smiechu, povzbudenia, zážitkov... Spoznali sme úžasných ľudí, nadviazali nové priateľstvá alebo upevnili tie staršie cez športové hry, rozhovory, turnaje v pigese či ringu. Spojil nás aj spoločný večerný program, kedy sme sa nasmiali do sýtosti a tance, kde viacerí v sebe objavili tanečné duše. Každá krajina si o sebe pripravila krátke video, ktoré sme večer so zatajeným dychom sledovali a bolo nám ľúto, že čochvíľa sa budeme musieť rozlúčiť. Záverečným slávnostným ceremoniálom to však neskončilo. Vatra horela a s krížikom, ktorý visel každému z nás na hrudi, sa zapálilo aj naše srdce, keď nám Jeff vysvetlil, čo to tá Misia do ZABUDNUTÉHO SVETA znamená. Preto sme odhodlaní odchádzali vnášať Krista všade tam, kde ho nepoznajú s radosťou a ochotou deliť sa s tým, čo nám požehnal. Poslednú noc sme toho teda veľa nenaspali. Odvážnych totiž čakala skúška odvahy a ostatní čakali (spievali a kecali :)) pri vatre. Nenechali sme si ujsť spoločný východ slnka a užívali sme si posledné chvíle strávené spolu. Všetky spočiatku neznáme tváre sa zmenili na ľudí, ktorých sme nechceli opustiť, na priateľov, s ktorými sa opäť radi stretneme a budeme dlho spomínať na všetko, čo sme tam zažili počas tohto týždňa, kedy sa zastavil čas. Chceme poďakovať všetkým, ktorí nám umožnili prežiť v tábore nádhernú kapitolu prázdnin – deckám, animátorom a tiež našim sponzorom. A nakoniec, drahý Bože, najväčšia vďaka patrí Tebe za to, že misia, ktorou si nás sprevádzal, bola úspešne dokončená. Nech Tvoj čas zanecháva v našich srdciach stopy, ktoré nikdy nevymiznú a nech máme vždy odvahu byť misionármi, ktorí sa neboja ísť aj do zabudnutého sveta...
