“ Zleteli orly z tatry, tiahnu na podolia...”
Aj sme ich zazreli, keď sme sa v stredu, my sabinovskí, orkucanskí a jakubovianskí miništranti na čele s pánom diakonom vybrali na duchovnú obnovu do Dolného Smokovca – Vysoké Tatry.
Zo Sabinova sme vyrazili poobede. Po strastiplnej ceste vlakom, ktorému sme spôsobili meškanie naším dlhým nastupovaním, :) sme do Dolného Smokovca dorazili za tmy. Útočište na nasledujúce 3 dni nám poskytol Charitný dom Inštitútu milosrdných sestier Svätého kríža. Po večeri sme pomocou spoločenskej hry – SLOVENSKO spoznávali krásy našej krajiny aj histórie. Deň sme ukončili krátkou modlitbou a poďakovaním za docestovanie do našich veľhôr. Na druhý deň po raňajkách sa k nášmu pobytu pridal salezián don Paľo, ktorý s nami strávil krásne slnečné 2 dni. Pred obedom sme absolvovali prednášku o sviatosti zmierenia. Kto chcel, využil možnosť svätej spovede a potom nasledovala svätá omša. Po obede naše kroky smerovali von na čerstvý vzduch. Za slnečného počasia rezkým krokom a s úsmevom na tvári sme sa „vyškriabali“ :) na Hrebienok a následne na Vodopády studeného potoka a Rainerovu chatu. Na pokraji síl sme sa dokotúľali po tme naspäť na ubytovňu. Aby sme sa lepšie navnadili na budúco-dňovú túru, pozreli sme si film Pád do ticha (vrelo odporúčam).
(pokračovanie nabudúce)
