Polhodinu po polnoci zo 7. na 8. mája sme sa rozlúčili so svojimi najbližšími a prosiac o ochranu a pomoc našu nebeskú Mamu vydali sme sa na cestu do Lúrd. Tí, ktorí tam neputovali po prvýkrát vedeli, že všetky strasti, nepríjemnosti či odriekania sú ničím oproti tomu, čo zažijú pri nohách Lurdskej Panny Márie.
Po 24 hodinovej jazde s niekoľkými kratšími pauzami sme dorazili do Monaca – Monte Carla, pozemského raja ľudí, ktorí svoje šťastie hľadajú v pôžitkoch tohto sveta, v nádherných prepychových jachtách, vilách, palácoch a kasínach. Prezreli sme si monackú katedrálu, kde je pochovaná kňažná Grace Kelly, videli sme kniežací palác, sídlo monackého panovníka a vlády. Po povinnej 9 hodinovej prestávke sme vyrazili do cieľa našej púte, Lúrd, premodleného miesta bolesti, utrpenia, ale i nádeje a radosti z budúcej odmeny. Aký to obrovský kontrast medzi svetom márnej svetskej slávy bohatých či tzv. celebrít a svetom chorých, trpiacich, odkázaných na pomoc iných!
V sobotu večer sme šťastne dorazili do Lúrd, kde nás čakal dvojdňový bohatý duchovný program. V nedeľu ráno sme sa zúčastnili medzinárodnej sv. omše v podzemnej bazilike Pia X. Veriaci z celého sveta akoby jednými ústami velebili nášho Pána a vzdávali mu vďaky za všetky dary a milosti. Tu naplno vynikla univerzálnosť katolíckej cirkvi. So zdravou pýchou sme sledovali nášho p. dekana, ktorý s mnohými kňazmi zo všetkých kútov sveta pri tejto sv. omši koncelebroval.
Poobede väčšina našich pútnikov využila možnosť vykúpania sa v lurdských kúpeľoch, ktoré sú zásobované vodou zo zázračného lurdského prameňa. Náš program ďalej pokračoval účasťou na požehnaní chorých s oltárnou sviatosťou, kde denne odznieva nespočítateľné množstvo prosieb, modlitieb a krásnych spevov.
Vo večerných hodinách sme sa zúčastnili povestného sviečkového sprievodu, pri ktorom sa veriaci z celého sveta zjednotia modlitbou sv. ruženca a pri zdvihnutých sviečkach sa Esplanádou rozlieha známy refrén lurdskej hymny „Ave, ave, ave Mária“. Tu padajú všetky jazykové či iné ľudské bariéry.
V pondelok sme sa už tešili na našu súkromnú sv. omšu, ktorú slúžil p. dekan Cichý v kaplnke sv. Anny v bazilike Nepoškvrneného počatia P. Márie. Pri sv. omši odzneli osobné prosby účastníkov púte, v ktorých sme prosili našu Nebeskú Matku za naše rodiny, farnosť, deti, mládež a za šťastný návrat domov. Po sv. omši sme si vykonali krížovú cestu, ktorej jednotlivé zastavenia sú tak nádherne a dojímavo stvárnené, že určite nikoho nenechajú ľahostajným.
Ústredným miestom celých Lúrd je určite jaskyňa zjavenia. Nepretržitý zástup pútnikov zo všetkých kontinentov sa dotýka vlhkých kameňov jaskyne, šepkajúc pritom modlitby za seba, za svojich najdrahších, a tak si vyprosujú pomoc starostlivej Matky, ktorá nikdy nezabudla ani na toho najúbohejšieho hriešnika. Pri jej nohách sa okolitý svet stráca... Je tam iba Ona a ty so všetkým, čo vo svojom srdci nosíš.
Ťažké bolo lúčenie s Pannou Máriou. Ale v pondelok večer sme sa už museli vydať na spiatočnú cestu domov. Druhú bezpečnostnú prestávku sme strávili v Ženeve, kde sme navštívili stálu slovenskú misiu pri OSN, Ženevské jazero s úchvatnou fontánou (tzv. Eiffelovka Ženevy), videli sme kvetinové hodiny, chrám sv. Petra. V utorok večer sme naštartovali na poslednú etapu našej púte a v stredu v popoludňajších hodinách sme sa vďaka Bohu šťastlivo vrátili domov, plní nádherných, neopísateľných, hlbokých duchovných zážitkov. Kto to zakúsil a prežil s otvoreným srdcom, iste nezabudne.