Už pred prázdninami sa na nás sypala hromada možností, ako stráviť tohtoročné leto. Aj v našej farnosti sa vymýšľalo, plánovalo, pripravovalo... A výsledkom bolo, že vznikol naozaj veľký počet ponúk na prihlásenie sa do rôznych letných táborov. Takže decká mali z čoho vyberať! U nás v stredisku sme tentoraz skúsili niečo netradičnejšie a rozdelili sme sa na dva tábory. Jeden bojovný a tvrdý chlapčenský a ten druhý pohodový a nežnejší dievčenský. Keďže prázdninové dni jednoducho volajú po dobrodružstve, oddychu, zábave, spoločných zážitkoch a príjemne strávených chvíľach, aj my sme ich plne využili.
Chlapčenský tábor
Nepodarilo sa nám utajiť to pred nimi. Už v prvý večer eštebáci prišli a vzali nám chlapca na výsluch. Filip sa našťastie držal dobre, neprezradil, že náš tábor je saleziánsky. Ale podozrievali nás ďalej. Pri omši sme radšej zakryli okná celtami. Tvárili sme sa, že sme bežní chalani na chate − postavili sme bandžúr, rambodráhu a v stredu sme išli na výlet. Ale nebol to len taký obyčajný výlet. Mali sme tajnú úlohu preniesť tajný odkaz od hlavného predstaveného nášmu provinciálovi. Ani mokré počasie nás neodradilo, práve naopak, aj nás potešilo, že sa môžeme vyblázniť vo vode − boli sme už takí premočení, že nám už bolo jedno, či ideme po ceste alebo po potoku :) Po návrate sme opäť očakávali, či nepríde tajná polícia, ale na naše potešenie k nám vo štvrtok večer dorazila správa o páde režimu, tak sme to oslávili poriadnou vatrou a „dráčikom”. V piatok sa pri spoločnom upratovaní chaty (skautská chata Kanné, Fričovce) potvrdila rodinná atmosféra, ktorú sme všetci devätnásti chlapi spoločne tvorili.
Dievčenský tábor
Hoci animátorky plánovali celotýždenný program a čakali väčší počet prihlásených, aj napriek tomu sa im podarilo pripraviť náhradný minitábor na 3 skvelé dni od pondelka 14.7. do stredy 16.7. 10 dievčat v sprievode animátoriek začínali v lanovom centre v Prešove. Samé laná, karabinky, kladky, istenie a poriadna výška! Dievčatá sa hneď v úvode pochlapili a pôsobili všetky veľmi profesionálne v istiacej výstroji a v prilbách. To všetko im dalo poriadne zabrať. Potrápili si ruky, nohy i hlavu :). Čo však bolo obdivuhodné, každá z nich prekonala kúsok strachu, ktorý sa objavil pri pohľade na vo vzduchu pohojdávajúce sa prekážky, a tak každá zvíťazila sama nad sebou. Po takom vyčerpávajúcom športovom zážitku si spoločne oddýchli v kine a premýšľali, ako si vycvičiť draka a škvŕkajúci žalúdok :). Obed si dopriali až po filme (niekedy si treba na dobré jedlo počkať!) a potom sa už len na kolesách vlaku dopravili opäť domov. V utorok ráno sa zoznámili s biblickou ženou Lýdiou, ktorá bola otrokyňou, predavačkou purpuru, silnou a neoblomnou vo viere, horlivou kresťankou... Viedla dievčatá celým zvyšným časom tábora a ponúkla im možnosť zažiť niečo podobné, ako kedysi ona. Ráno Lýdia pozvala všetkých do kúpeľov, aby poriadne zrelaxovali a užili si krásne letné počasie. Trošku si zaplávali, pojašili sa vo vode, opálili sa na slniečku na prešovskom kúpalisku. Po návrate zas dala sprievodkyňa Lýdia všetkým pocítiť, čo to znamená byť otrokyňou. Plnili sa rôzne nepríjemné úlohy, poslúchali sa rozkazy nadriadených. O Lýdii je najznámejšie to, že bola obchodníčkou s purpurom. Aj dievčatá si vyrobili niečo podobné, ako je purpurová látka. Biele tričká sa zmenili na krásne batikované bielo-červené umelecké diela. A potom sa šlo obchodovať. Ale nie s purpurom. Každá dvojica dostala jablko a musela ho vymeniť za niečo vzácnejšie (jablko za uhlie na grilovanie? prečo nie? :)) Celý večer bol plný zábavy, hier a smiechu. Noc v stredisku, ktoré sa na pár chvíľ zmenilo na Filipy, sa niesla v znamení prenasledovania − únosu, následnom vyjednávaní a naozaj vzrušujúcich zážitkoch. Možno aj takých, aké zažila aj Lýdia v čase prenasledovania kresťanov. Dievčatá na krku po celom dni zdobil krížik, aby pamätali na to, v koho uverili a na koho môžu zložiť všetky svoje starosti. Noc bola síce krátka, ale kvalitná a všetky sa s úsmevom na tvári ráno zobúdzali hneď na svätú omšu. Streda bola plná vodných hier. Hádzali sa vodné vrecká, kradli sa ponožky... Všetko preto, aby sme sa zabavili a trocha ochladili v horúcom počasí. A potom nasledovalo dlhé lúčenie, rozhovory a rozchod domov.
Sme veľmi rady, že sme mohli v takej rodinnej atmosfére s malým počtom zúčastnených prežiť také nádherné chvíle. Vďaka Bohu za ten čas, Panne Márii za ochranu a všetkým tým, ktorí nám akokoľvek pomohli zrealizovať tábory aj v takejto forme.