Pochádzam zo štyroch detí Ľubomíra a Anny Mihokových. Mám 26 rokov. Za odovzdanie daru viery vďačím mojím rodičom. Už v detstve som sa aktívne zapájal do života našej farnosti Mučeníckej smrti sv. Jána Krstiteľa, kde som miništroval, bol som členom eRka a neskôr tiež členom spoločenstva Dom Júdov, aj prostredníctvom ktorého som prišiel do kontaktu s Kongregáciou Najsvätejšieho Vykupiteľa – redemptoristami.
V roku 2005 som vstúpil do postulátu a začal som študovať na Teologickej fakulte Trnavskej univerzity v Bratislave. Po ukončení ročného noviciátu v Podolínci som v roku 2008 zložil svoje prvé rehoľné sľuby a pokračoval som v štúdiách v Bratislave. Počas toho som bol pastoračne zaangažovaný vo vedení skupín mladých, modlitbových stretnutí, v koordinovaní bratislavských misií či v starostlivosti o bezdomovcov a v ďalších evanjelizačných aktivitách na Slovensku aj v zahraničí.
V roku 2011 som zložil doživotné sľuby a po ukončení štúdia som 30. júna 2012 prijal diakonskú vysviacku. Ročnú diakonskú prax som vykonával v našich rehoľných komunitách na Slovensku, v Čechách a vo Veľkej Británii.
Ako sa rodilo Tvoje rehoľné povolanie a povolanie ku kňazstvu?
Odmalička som rád trávil čas v modlitbe s Bohom, ktorý je Tajomstvo, a predsa odkrýva zmysel života. Cez každodennú všednosť, ale aj cez mimoriadne udalosti môjho a nášho rodinného života som stále viac spoznával Boha, ktorý je schopný prejaviť svoju Lásku v osobnom živote človeka. Skúsenosť toho, že Boh môže premeniť aj môj život, sa stala pre mňa výzvou ohlasovať to druhým, aj napriek strachu z neprijatia druhými kvôli mojej rečovej chybe. Preto som sa rozhodol odpovedať na povolanie Boha byť redemptoristom – členom misijnej kongregácie, ktorú sv. Alfonz založil so zámerom ohlasovať ľuďom túžbu Boha zjaviť v ich živote hojné vykúpenie.
Zmenil sa Tvoj pohľad na kňazstvo počas formácie?
Podobne ako apoštoli, ktorí vstúpili do „prvého seminára“, keď ich Ježiš povolal, aby boli s Ním a ohlasovali evanjelium (porov. Mk 3, 14), mali svoju vlastnú predstavu o tom, čo znamená nasledovať Krista, kým je a ako mu slúžiť, tak aj ja. Počas štúdia na TF TU som vďaka novým nadobudnutým poznatkom mohol stále viac spoznávať hodnotu nasledovania Krista a daru Eucharistie a kňazstva. Na druhej strane, obdobie prvotnej formácie bolo časom, kedy som mohol stále viac spoznávať Boha nielen rozumom, ale aj srdcom – prostredníctvom modlitby. Tak ako snúbenci či manželia, čím viacej času trávia spolu, tým viac odkrývajú veľké pozitíva, ale tiež ťažkosti, ktoré sa stávajú výzvami, tak aj čas formácie bol pre mňa odkrývaním a spoznávaním konkrétnych výziev – napr. moja pastoračná skúsenosť s bezdomovcami, ohlasovanie Krista za hranicami Slovenska, spolužitie so spolubratmi rozličných pováh v jednotlivých komunitách... To všetko spôsobuje, že sa moje predstavy nielen zmenili, ale neustále sa menia a očisťujú. A mám nádej, že sa zjednocujú s tým, ako vidí moje povolanie Boh.
Na čo sa tešíš a čoho sa obávaš po vysviacke?
Teším sa na nové pomazanie Duchom, ktoré na mňa počas vysviacky zostúpi a uschopní ma pre kňazskú službu. Teším sa teda na to, že mi Kristus dá milosť byť účastným v jeho službe odpustenia hriechov a na Jeho obetovaní seba samého Otcovi v Duchu pri každej sv. omši. Istým spôsobom sa teším aj na všednosť a rutinu bežného dňa, lebo práve tie vytvárajú priestor na stretnutie s Kristom – Mojžiš stretol Boha, keď pásol ovce, Peter pri lovení rýb, Matúš v práci na mýtnici... A keďže trochu poznám sám seba, obávam sa cvičných jázd v autoškole, do ktorej sa čoskoro chystám prihlásiť... :)
Čo by pomohlo, aby sa ďalší chlapci rozhodli či nabrali odvahu pre kňazstvo?
Kniha Zjavenia sv. Jána (Zjv 21, 8) nemenuje na prvom mieste skupinu modloslužobníkov, vrahov, smilníkov alebo klamárov ako tých, ktorí smerujú do pekla, ale sú nimi práve zbabelci. A v spisoch sv. Jána je protikladom lásky strach. Lebo dokonalá láska vyháňa všetok strach (1 Jn 4, 18). Preto si myslím, že pre rozhodnutie nasledovať Kristov hlas je v prvom rade potrebná osobná skúsenosť s Bohom, ktorý je Láska a dáva odvahu stať sa bláznom pre tento svet. Pre mladých je však tiež dôležité vidieť kňazov verných svojmu povolaniu, ako aj vidieť túžbu ľudí prosiacich Boha o nové povolania.
Drahí rodáci, ďakujem Vám za Vašu podporu a modlitby, ktorými ste ma doteraz sprevádzali na mojej ceste povolania. Ďalšiu križovatku na tejto ceste prekročím 22. júna 2013 o 10.30 hod., kedy v Konkatedrále sv. Mikuláša v Prešove konsekračnou modlitbou a vkladaním rúk otca biskupa Mons. Stanislava Stolárika prijmem kňazskú vysviacku. V nedeľu 23. júna o 10.30 hod. budem v našom farskom kostole sláviť primičnú sv. omšu. Na obidve slávnosti Vás srdečne pozývam. Uisťujem Vás o mojich modlitbách za Vás a prosím o modlitbu za mňa v mojej misijnej kňazskej službe.