„Zem, vydaj živé bytosti podľa svojho druhu: dobytok, plazy a divú zver podľa svojho druhu!“ Týmito slovami tvorí Stvoriteľ obyvateľov našej zeme, našich spoločníkov, pomocníkov, ale aj lesných priateľov. Stvoril každé jedno zviera, na nebi, zemi či vo vode.

Veru tak. Len málokedy sa nad tým, my ľudia, ktorí si hovoríme koruna tvorstva, zamýšľame. Veľa času trávim s lesnými obyvateľmi a v tom nádhernom lesnom tichu (často prerušovanom výstrelmi z posedov) sa často zamýšľam aj nad tým. Neuvedomujeme si našu vzájomnú závislosť a mnohokrát ani úlohu, ktorú jednotlivé zvieratá na zemi zohrávajú. Či sú to srny, vlci, medvede alebo váš domáci miláčik. Mám to šťastie, že rád fotím divokú prírodu, preto je k tomu potrebný istý čas v prírode a, samozrejme, aj spoznávanie jednotlivých lesných obyvateľov a ich správanie. Najlepšie to však funguje, keď to človek vidí na vlastné oči. Aké tie zvieratá sú. Aké sú nádherné, krásne, tak perfektne stvorené, vybavené všetkým, čo potrebujú. Napríklad, zamiloval som si srny lesné. Tie fotím najradšej, a teda s nimi prichádzam do kontaktu najčastejšie. Zamysleli ste sa niekedy počas zimy, keď vy sedíte v teple svojho domova pri kozube či hrnčeku teplej kávy a vonku poriadne mrzne, že srny sú kdesi tam v tej tme? Že nespia zimným spánkom a ani nemajú brloh, kde by sa pred vrtochmi počasia schovali? Každé počasie musia prečkať von, aj jesenné dažde. Rovnako tak aj jelene. Avšak Nebeský Otec sa o nich postaral, tak ako sa stará o nás všetkých a aj o všetky zvieratá. V Biblii sa píše, že Boh pamätá na každého vrabca. Aký je to úžasný Boh! Záleží mu na všetkom a na každom a najviac na nás ľuďoch.

My sa však správame často tak kruto, sebecky, tyransky a pyšne. Myslíme si, že my máme právo rozhodovať o ich osude, živote a nakladať s nimi, ako sa nám zapáči. Práve naopak! Od zvierat sa môžeme učiť veľa. Možno sa ti to, milý čitateľ, nezdá, ale je to (žiaľ) tak.

4. október patrí sv. Františkovi z Assisi. Je to okrem iného aj patrón zvierat, ochrancov prírody či ekológov. Často sa zobrazuje s vlkom či srncom alebo iným zvieraťom a nie je to náhoda. Veľmi si vážil všetko stvorené, živé i neživé, hovoril so zvieratami, najviac času trávil v prírode, ktorá mu bola kláštorom a tu zotrvával v modlitbe. Počas svojho života napísal aj Chválospev stvorenstva, v ktorom chváli Pána za všetko, čo stvoril – živé i neživé. Život tohto svätca je naozaj veľmi zaujímavý a môžeme sa aj dnes od neho veľa naučiť.

V tento deň je aj takzvaný Svetový deň zvierat. Bol založený vo Florencii v roku 1931, kde sa stretli ekológovia z celého sveta. Práve kvôli sv. Františkovi z Assisi bol vybraný tento deň. Má slúžiť na to, aby sme sa zamysleli nad všetkými zvieratami, s ktorými zdieľame túto našu Matku Zem.

Teraz, keď horia lesy po celom svete, kde umierajú ľudia, no najmä zvieratá, ľad na póloch sa roztápa, človek si len od prírody berie akoby to nemalo mať konca, rôzne druhy zvierat vyhynuli a ďalšie sú na rade, lesy nám miznú pred očami. Je najvyšší čas sa zastaviť a zamyslieť sa. Čo s našou jedinou planétou robíme? Neexistuje žiadna rezervná planéta B. Chrániť prírodu je aj kresťanská povinnosť. Čo tu chceme po sebe zanechať? Kde budú naše deti žiť? Budeme len donekonečna brať a nič nevrátime? Nenapáchali sme už dosť zla? Najbližšie, keď budete hladkať vášho domáceho miláčika, zadívajte sa mu do očí a zamyslite sa aj nad tým. Ten váš sa má možno fajn, no čo ostatné zvieratá? Naozaj sa vás situácia, v ktorej sa Zem nachádza, netýka? Môžeme ešte napraviť to, čo sme zbabrali. Ešte je čas...