Čo je to vlastne láska? Mnoho významných vedcov sa snažilo vysvetliť tento záhadný jav. Z ich záverov možno poznať, že sú za tým hormóny, ktoré ovplyvňujú náš centrálny riadiaci systém a následne aj vnímanie skutočnosti. Avšak v Pavlovom liste je jasne vidieť, že všetky vlastnosti, ktoré k láske priradil, sú vlastnosti charakteristické pre osobu. Osobu, ktorá by podľa Platónovho učenia prebývala vo svete ideí, no podľa našej viery je to Ježiš Kristus. Tieto dve filozofie majú niečo spoločné. Naším ideálom je Ježiš Kristus. No okrem toho, že sa mu máme podobať, máme aj pokračovať v jeho veľkolepom diele, nech to stojí, čo to stojí.
Keď som konečne doriešil otázku existencie Boha, začal som sa pýtať, či je to ozaj môj osobný Boh, ktorý mi je otcom a ktorý ma nadovšetko miluje. V momente mi odpoveď klopala na dvere. Boh predsa stvoril všetkých ľudí navôkol a dal im dar milovať. Tým pádom môžeme cítiť Božiu lásku skrze druhých. Je len na nich, ako so svojou slobodnou vôľou vynaložia. Buďme teda svedkami Lásky. Ako na to? Rozdávajme Lásku.
Na záver nás Pavol prirovnáva k deťom, ktoré ešte nie sú schopné poznať Pravdu. Avšak môžeme rásť. Kvietok potrebuje k rastu vodu tak, ako nám treba Lásku. Ak sme si teda dali nejaké predsavzatie do tohto pôstneho obdobia, skúsme byť trpezliví a všetko vydržať, aspoň sčasti tak, ako náš Vykupiteľ.
Otče, bez Lásky som len tou hlinou, do ktorej si ešte nevdýchol život. Som ovca bez pastiera. Som tulák, čo zajtrajška nemá. Som sluha, ktorému pána niet. Pane, daj mi silu rozprúdiť tú rieku, aby každý navôkol pocítil čo i len vlások z tvojej nekonečnej lásky. Amen.