Červená, modrá a na tanieri hlava,
Sabinovský erb, je to tak od pradávna.
Svätec, čo chráni moje mesto,
Od narodenia mu bolo dané miesto −
Pripraviť cestu, vyrovnať chodníky,
Lebo mal prísť niekto, ako nik iný.
Kto krstil nie vodou, ale Duchom Svätým,
Svojím životom dával príklad všetkým.
Jedol med a kobylky,
Hadiemu plemenu prehovoril do hĺbky.
Herodes sa Krstiteľa obával,
Ale prorok mu iba správny smer cesty ukázal –
„Nesmieš žiť s manželkou svojho brata“
Už vtedy chcel kráľ poslať kata,
No proroka v ňom vtedy ľud spoznal,
Božie Kráľovstvo je blízko, zanechal oznam.
Neskôr sa do väzenia predsa len dostal,
Lebo svojej pravdy sa odvážne zastal.
Prísaha a zaslepené oči kráľa mladou devou
Spôsobili, že Krstiteľovi padla hlava katovou sekerou.
Na tanieri putovala k dcére Herodiady,
A odtiaľ do rúk jej matky.
Ako vtedy, tak i dnes,
Šíri sa svetom strach a des,
Jánom padajú hlavy za ich vieru a hodnoty,
Je na čase ísť príkladom ako z nás mnohí.
Lebo proroka si neuctia len doma,
No napriek tomu význam to má!
Nie len cez Farský deň šírme lásku,
Ale každý deň, čo nám Boh dáva tu.
Buďme hrdí, že máme takého patróna,
že v Sabinove môžeme byť doma.
Oroduj za moje mesto, svätý Ján Krstiteľ,
Nech každý každému je ozajstný priateľ.