(dostupné na: https://www.youtube.com/watch?v=TR9HYjnsvug )
Každý človek môže prísť pod kríž a rozjímať. Nie sú potrebné slová. Stačí, keď sa stretnú dve srdcia: moje srdce s tým Božím. Stáť pod krížom, to je modlitba Panny Márie. Učíme sa to od nej. Pod krížom človek môže objaviť Boha, ale aj sám seba. V tajomstve kríža vnímame nesmierne rozmery Božej lásky. Je to nepochopiteľné, ale On za nás naozaj takto zaplatil. Ku krížu si každý z nás má priniesť aj ten svoj vlastný. V jeho kríži, v jeho ranách máme víťazstvo. Keď sa od neho vrátime späť do života, vrátime sa tam s jeho víťazstvom. Jeho kríž nás posilňuje. Je znakom spásy, je našou silou. Utiekame sa k nemu, lebo je naším vyslobodením. Kde si v tom všetkom, Pane? Kde si v tom všetkom, čo teraz žijeme? Kráčaš s nami a pred nami. Dávno si tú cestu prešiel.
1. Pán Ježiš je odsúdený na smrť.
Klaniame sa ti Kriste a dobrorečíme ti. Lebo si svojím krížom vykúpil svet.
Zdá sa nám, že aj my sme odsúdení. Túto situáciu sme si predsa sami nevybrali. Nikto z nás. Nemôžeme ju ovplyvniť. Nemôžeme sa jej vzpierať. Pretože čokoľvek by sme urobili, ona tu je. Je tu vírus, ktorý sa šíri, a ktorý má svoje pravidlá. Zatvára nás do karantén, ruší naše podujatia. Tlačí sa nám do kancelárií, lekární, obchodov a izieb. Narúša všetok náš komfort a to, na čo sme zvyknutí. Ohrozuje naše zdravie, vnáša do našich životov neistotu. Čo bude? Ako sa to všetko vyvinie? Pozeráme jeden na druhého, nevieme, koho sa máme báť a kto nás môže ohroziť. Nemáme istotu ani sami v sebe. Či sa nám to páči, alebo nie, koronavírus nás všetkých odsúdil. Je to paradoxné, no odsúdenie, ktoré sme ochotní prijať, sa môže stať pre nás milosťou. Áno, niektoré odsúdenia potrebujeme na to, aby sme sa mohli oslobodiť z niečoho omnoho závažnejšieho.
Pane, tvoje odsúdenie prinieslo nám všetkým oslobodenie od hriechu a večnej smrti. Od čoho potrebujem byť oslobodený ja dnes? Čo som zanedbal? Na čom som bol závislý? Čo som si dostatočne nevážil? Pred čím som utekal? V čom potrebujem otvoriť oči? V čom môžem dozrieť? Čomu ma môže tento vírus naučiť?
Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami. Aj nad dušami v očistci.
2. Pán Ježiš berie kríž na svoje plecia
Klaniame sa ti Kriste a dobrorečíme ti. Lebo si svojím krížom vykúpil svet.
Ježišu, učíš nás niesť. Vziať na svoje plecia život so všetkým, čo prináša. Niesť kríž znamená niesť všetko. Nielen to dobré, to čo sa nám páči a čo by sme chceli. Ale i to, čo je spojené s trpkosťou. Keď berieš kríž na svoje plecia, ukazuješ nám, že sa treba zmieriť s tým, že tento pozemský život nie je prechádzka ružovou záhradou. Nie sme tu preto, aby sme si užívali, ani aby nám všetko vyšlo a nič nás nezasiahlo. Tento život nás vždy bude bolieť. Toto nie je raj. Lebo všetko je zranené, choré, všetko je napadnuté jedom s otráveného jablka, na všetko padá tieň hriechu, zla, nedokonalosti a biedy. Sme vyvedení z miery, ak sa objaví vírus, ktorý napáda naše telo. A pritom nevidíme, že naše srdce je choré.
Pane, týmto životom len prechádzame. Tak, ako si ty prešiel svojou krížovou cestou. Pri ničom sa nemožno zastaviť. Nič nemôže byť trvalé a neprekonateľné. Ani epidémia. Prosím, preveď nás každou chvíľou. Preveď nás i touto skúškou. Nauč nás žiť život taký, aký je, a kráčať vždy vo svetle tvojich krokov.
Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami. Aj nad dušami v očistci.
3. Pán Ježiš padá prvýkrát pod krížom
Klaniame sa ti Kriste a dobrorečíme ti. Lebo si svojím krížom vykúpil svet.
Sme malí a krehkí. Tak zraniteľní. Na to, aby sme boli premožení stačí malá, voľným okom neviditeľná čiastočka, ktorá nebadane vnikne do nášho tela a infikuje naše bunky. Niečo tak malé získa nad nami nadvládu. Niečo tak malé nás dokáže ochromiť a zlomiť. A tu sa končia všetky naše naduté hry na vlastnú veľkosť a dôležitosť. Tak radi vypíname hrude a ukazujeme svoju silu a nezávislosť. Tak radi prijímame pocty a uznania. Chceli by sme niečo znamenať, chceli by sme vedieť všetko vyriešiť, chceli by sme byť víťazi a vidieť ovocie svojej práce. Všetky slabosti preliepame ihneď leukoplastom. Na každú dieru našívame záplaty, každú kritiku úspešne odrazíme silným argumentom. Len aby nebolo vidieť, že máme rezervy, že sme biedni, malí.
Ty si však Pane prijal našu biedu a ľudskú slabosť. Vidíme ťa padať pod krížom. Vidíme, ako si zrazený do prachu. Pane, pomôž nám prijať, že sme maličkí. Nauč nás žiť ako deti, ako deti nebeského otca. Sme slabí, hoci to nechceme pripustiť. Vírus túto našu slabosť odhalil v priamom prenose. Sme slabí. Nauč nás žiť nie so svojich síl, ale z tej tvojej.
Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami. Aj nad dušami v očistci.
4. Pán Ježiš sa stretáva so svojou matkou.
Klaniame sa ti Kriste a dobrorečíme ti. Lebo si svojím krížom vykúpil svet.
Stretnutie s Matkou muselo byť pre teba tak vzácne. Určite ťa posilnilo na duchu, Pane. Jej láska vliala do tvojej duše záblesk svetla. Nepovedala nič, objala ťa očami. A tým istými očami zdieľala s tebou tvoje muky. Človek potrebuje vzťahy. Boli sme stvorení na to, aby sme sa o seba delili s druhými, a aby sme sa s nimi spájali. Zdá sa nám, že tento vírus je voči nám v tejto potrebe neľútostne krutý. Izoluje nás. Nemôžeme si ani podať ruky, nieto ešte sa objať. Núti nás strániť sa jeden druhého. Zatvára nás do našich domácností a do samoty, ktorá vyvoláva úzkosť. Na druhej strane, boli sme to práve my, ktorí sme žili dosť hekticky. Nemali sme dosť priestoru, aby sme sa venovali tým, ktorí na nás čakajú a túžia po našej blízkosti. Ľudí nahradili povinnosti, práca, preplnené kalendáre, vybavovačky, aktivity. Na našu pozornosť boli vypísaní dlhé čakačky. A teraz, čo by sme dali za to, aby sme mohli byť spolu, aby sme si mohli len tak pokecať, zasmiať sa, alebo niekam si spolu vyjsť, byť spolu, vnímať sa zmyslami, vyjadriť si blízkosť a spoluúčasť.
Pane, daj nech nás táto karanténa naučí vážiť si človeka a prijať ho do svojho života ako dar, dar od teba, v ktorom sa mi dávaš ty sám. Daj, aby sme si uvedomili, že nežijeme pre výkony, ale jeden pre druhého.
Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami. Aj nad dušami v očistci.
5. Šimon pomáha Pánu Ježišovi niesť kríž.
Klaniame sa ti Kriste a dobrorečíme ti. Lebo si svojím krížom vykúpil svet.
Prázdne regály v supermarketoch. Múky a ryže už niet. Najdôležitejšie je teraz uchmatnúť si možno posledné antibakteriálne mydlo. Ak niekde ešte majú rúška, určite sa tým nebudem chváliť, aby sa neminuli skôr, než sa nimi stihnem zásobiť. Treba sa o seba postarať, treba sa zachrániť. Možno je to prejav paniky a strachu, ale tiež hrubého egoizmu. Staráme sa o to, aby sme zabezpečili seba, ale čo tí druhí? Myslíme na nich? Nie sme ako Šimon, ktorý ti pomohol iba z donútenia, Pane?! Tvoj údel sa ho netýkal. Šiel náhodou okolo, mal svoj príbeh, život a starosti. Nie sme aj my takí?
Pane, nauč nás vidieť aj tých druhých. Nauč nás vnímať ich potreby a to, že sú vôbec tu. Nech sa ich starosti stanú tak trochu aj našimi. Nech sme ochotní všimnúť si ich bolesť a núdzu. Pomôcť im uniesť to, s čím sa boria.
Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami. Aj nad dušami v očistci.
6. Veronika podáva Pánu Ježišovi ručník
Klaniame sa ti Kriste a dobrorečíme ti. Lebo si svojím krížom vykúpil svet.
Veronika ťa prekvapila svojou čistou láskou. Videla tvoje umieranie, a hoci ho nemohla zvrátiť, neostala sa iba prizerať. Na jej šatke ostal tvoj krvavý portrét. Do jej skutku si vtlačil pečať svojej tváre, ktorá sa jasne zrkadlí i v jej duši. Áno, v každej ochotnej a slúžiacej Veronike, môžeme vidieť tvoj obraz, Ježišu. Ty si v nich, vo všetkých lekároch, zdravotníkoch, hygienikoch, sestrách, krízových pracovníkoch a dobrovoľníkoch, v srdci každého človeka, ktorý je teraz ochotný pomôcť. Dívaš sa na nás ich očami. Ďakujeme ti za všetkých ľudí, ktorí sú pripravení slúžiť, hoci riskujú, že sa sami nakazia. Ďakujeme ti za ich obetavosť, súciť, že sú ochotní podať ručník. Že sú hojivým balzamom útechy v našej bezmocnosti a núdzi. Za ich odhodlanie a nasadenie zachraňovať aj napriek únave. Ukazujú nám ako nemyslieť len na seba. Ďakujeme za nasadenie ich vlastného života.
Pane, nauč nás vedieť sa skloniť k tým, čo boli nakazení. Nie pohŕdavo ich označkovať a vylúčiť zo svojej priazne. Liečba vyžaduje karanténu, no dajme si pozor, aby sme niekoho neuvrhli do karantény v našom srdci. Aj ten, kto sa nakazil je môj brat a sestra. Ak nemôžeme byť spolu a pomáhať si fyzicky, pomáhajme si žehnaním a vrúcnou modlitbou.
Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami. Aj nad dušami v očistci.
7. Pán Ježiš druhýkrát padá pod krížom
Klaniame sa ti Kriste a dobrorečíme ti. Lebo si svojím krížom vykúpil svet.
Znovu si spadol, aby si zostúpil až na dno. Do prachu, v ktorom sa my sami lopotíme. Tam si nás našiel . Nie, nie sme pánmi sveta. Nemáme všetko vo svojich rukách. Je tu moc, ktorá nás presahuje. Dlho sme si mysleli, že si vystačíme so svojím rozumom a modernými výdobytkami. Máme vedu, techniku a pokrok. Na všetko máme diaľkové ovládanie, zariadenia, chytré aplikácie a riešenia. Za pár hodín sa prepravíme na druhú stranu planéty, za pár sekúnd vyriešime rébusy. Z pohodlia izby vybavíme nákupy. Niekoľkými tlačidlami zo zeme ovládame vzdialené sondy vo vesmíre. Chceme sa mať dobre, chceme hojnosť a pohodlie. Žijeme konzumne a vôbec nám to neprekáža. Zvykli sme si na komfort, nevieme sa uskromniť, sme rozmaznaní. Nevystačíme si s jedným druhom salámy. Nevydržíme v izbe, ktorá nebola už dva roky prerobená, nevieme si predstaviť leto bez luxusnej dovolenky. Chceme dosahovať méty a vykazovať zisky. A pritom naše vzťahy trpia, trpí príroda, prostredie..
Pri tvojom druhom páde, Pane, prosíme si pokoru. Pokoru, ktorej nás učí i tento vírus, ktorý zmietol zo stola všetky naše kvóty a plány. Ekonomika zaznamenáva straty. Nechal nás padnúť do bezmocnosti, aby sme pochopili, čo je v živote dôležité, aby sme hľadali teba, Bože. Aby sme sa od hmoty obrátili k duši, od materiálnych dobier k nebu, k tomu, čo pretrvá naveky.
Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami. Aj nad dušami v očistci.
8. Pán Ježiš sa stretáva s plačúcimi ženami.
Klaniame sa ti Kriste a dobrorečíme ti. Lebo si svojím krížom vykúpil svet.
V čase epidémie sú naše stretnutie obmedzené. Zastavenie nákazy závisí vo veľkej miera na disciplinovanosti každého z nás. Možno sú stále medzi nami takí, ktorí situáciu podceňujú, a nie sú ochotní podrobiť sa prísnym opatreniam. Od nášho konania však závisí zdravie a život iných ľudí. Zodpovednosť je prejavom lásky voči druhému. Keď si sa Pane stretol so ženami, volal si ich k zodpovednosti za svoj život, a život ich detí. A tvoje volanie patrí i nám. Na mnohé v čase pandémie nestačíme, no mnohé leží i v našich rukách. Od nášho správania veľa závisí, či sa vírus bude šíriť, alebo sa zastaví.
Prosíme ťa Ježišu, daruj nám milosť uvedomenia si vážnosti situácie. Prebuď v nás ohľaduplnosť voči sebe i druhým. Daj nech neprepadáme panike, ale zároveň nech nie sme ľahostajní. Ak môžeme, ostaňme doma.
Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami. Aj nad dušami v očistci.
9. Pán Ježiš padá tretíkrát pod krížom.
Klaniame sa ti Kriste a dobrorečíme ti. Lebo si svojím krížom vykúpil svet.
Keď sledujeme správy zo sveta, prenikajú nás obavy. Epidémia môže nabrať i takéto rozmery. Taliansky scenár nás desí. Zdá sa, že tento vírus nie je len neškodná chrípka, ak sa včas nepodchytí, zmení sa na smrtiace monštrum. Toto všetko nás čaká? Ak sa vírus ujme, nemožno ho predvídať, nikto nie je pred ním uchránený. Nevieme z ktorého kúta na nás číha, nevieme ani to, ako sa s ním vysporiada práve náš organizmus. Pochopiteľne máme strach, budúcnosť je neistá. Scenár budúcich dní píše vírus, on diktuje podmienky. Ak by nás však čokoľvek pritlačilo k zemi, ako teba pri tvojom treťom páde, Pane, viem, že kríž nie je to jediné, čo nám ostáva. Z každého dna môžeme vstať a vstaneme, pretože aj ty si vstal. Odovzdávame ti svoj strach, aby si ho z našich sŕdc rozfúkal ako hmlu.
Pane, daruj nám svoj pokoj a uistenie, že máš všetko vo svojich rukách. Aj dnes nám hovoríš: nebojte sa, ja som s vami až do skončenia sveta. Akoby si povedal: nebojte sa, ja som s vami až do skončenia epidémie, až do skončenia každej skúšky. Skúška pominie, ale vy ostanete stáť. Nič vás nezlomí, lebo ste vo mne a ja vo vás.
Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami. Aj nad dušami v očistci.
10. Pánu Ježišovi zvliekajú šaty
Klaniame sa ti Kriste a dobrorečíme ti. Lebo si svojím krížom vykúpil svet.
Berú ti rúcho. Akoby ti zobrali dôstojnosť, Ježišu. Ostal si nahý, vzali ti všetko, nechal si sa obrať aj o to posledné, čo si mal. Aj nám tento vírus veľa berie. Prichádzame o bezpečie, istotu, o bežný spôsob života. O všetko, na čo sme boli zvyknutí. O slobodu, o možnosť voľne sa pohybovať a stretávať. O kultúrne vyžitie, dotyky, blízkosť a kontakt. Strácame prácu, dobrú náladu, zdravie. Naše pohodlie je narušené. Nákaza nám skutočne veľa berie. Ale ty si ten, ktorý vždy dáva. Ešte aj vtedy, keď ťa vyzliekajú zo šiat. Máš pre nás svoju milosť, svoj život, sám seba. Keď nám život niečo berie, zároveň aj niečo získavame. Vírus nám otvoril oči, zatriasol s nami, vyrušil nás z povrchnej spokojnosti, ukázal nám naše skryté rany a to, že neraz staviame svoj život na niečom tak lacnom, povrchnom a prchavom.
Berú ti šaty, ale ty nám dávaš večnosť. Prijmime ju, neostaňme prikovaní k tomuto svetu. Nechajme sa obdarovať rajom, žime pre nebo. Žime z otvorenej Pánovej dlane, nie zo svojich zásob. Ani oko nevidelo, ani ucho nepočulo, čo Boh pripravil tým, ktorí ho milujú.
Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami. Aj nad dušami v očistci.
11. Pána Ježiša pribíjajú na kríž.
Klaniame sa ti Kriste a dobrorečíme ti. Lebo si svojím krížom vykúpil svet.
Nemali sme čas. Teraz ho máme až príliš. Hnali sme sa do záhuby, žili sme v behu, žili sme ako opreteky. Upachtení, unavení, s vyplazeným jazykom sme dobiehali do svojich vytýčených cieľov. Kvôli čomu sme sa vlastne tak náhlili? Chceli sme všetko stihnúť. Nevedeli sme si vyberať, nepýtali sme sa Pána ako naložiť so svojím časom. Mali sme svoje predstavy. Nemali sme čas na svoju dušu, jeden na druhého. Kvôli službe ľuďom sme neraz ľudí zanedbávali a prehliadali. Nebolo kedy stretnúť sa so svojím Pánom. Nebolo kedy ponoriť sa do ticha. Unikala nám hĺbka. Už si sa asi nemohol, Pane, na to dívať, ako sa ničíme. Naše náhlenie a nedostatok času nabral zničujúce rozmery. Vírus nás všetkých spomalil. Prinútil nás zastaviť.
Aj teba chceli zastaviť, keď ta pribili na kríž. Chceli ťa obmedziť, chceli ti zabrániť, aby si nás miloval, aby si nám slúžil, viedol nás, uzdravoval a premieňal. Ale Božiu lásku nič nezastaví. Nič ju nepremôže, neexistuje nič, čo by ju uvrhlo do karantény. Žiadna sila, ktorý by ju dokázala zničiť. Ani náš hriech. Daj, Pane, aby sme viac žili z tvojich darov, z tvojich rán, z tvojej bezhraničnej lásky.
Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami. Aj nad dušami v očistci.
12. Pán Ježiš na kríži zomiera
Klaniame sa ti Kriste a dobrorečíme ti. Lebo si svojím krížom vykúpil svet.
Tento vírus v podstate nie je smrteľný, ale u mnohých ľudí môže spôsobiť také komplikácie, pre ktoré človek podľahne. Nevieme ako bude reagovať naše telo, nevieme, či sa nás smrť netýka. Vlastne nevieme ani dňa ani hodiny. Denne prichádzajú nové správy o nových prípadoch nakazenia a úmrtia v dôsledku tejto pandémie. Čísla rastú, štatistické krivky stúpajú. Akoby sme v nich videli umierať teba, pribitého na kríži. Ježišu, ty sa spájaš s každým zomierajúcim človekom a pri tomto zastavení sa nás pýtaš: Si pripravený na smrť?
Myslíme na to, že kedykoľvek môžeme byť zavolaní a postavení pred Božiu tvár? Nemáme sa kvôli tomu sužovať, ale mať lampy zažaté a mať v nich dosť oleja. Aby sme očakávali svojho ženícha, aby naše srdce bolo čisté a spojené s ním. Potom bude naša smrť radostným stretnutím s milovaným, ktorého sa vôbec nemusíme báť.
Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami. Aj nad dušami v očistci.
13. Pána Ježiša skladajú z kríža
Klaniame sa ti Kriste a dobrorečíme ti. Lebo si svojím krížom vykúpil svet.
Tvoje bezvládne, mŕtve, doráňané telo snímajú z kríža. Zdá sa, že si všetko prehral. No my potrebujeme túto tvoju prehru, aby sme neprehrali my. Aby sme neprehrali svoj život, ty si ponúkol ten svoj. Aj keď sa tvárime pokrokovo a humánne, v dnešnej spoločnosti sa život veľmi necení. Čoraz viac počujeme o tom, že starí ľudia by sa už predsa nemuseli trápiť. Eutanázia to vyrieši, treba im milosrdne pomôcť ukončiť ich muky. A čo neželané tehotenstvo? S tým si tiež vieme ľahko poradiť. Lono ženy je svätyňou, v ktorej Boh tvorí zázrak. Explóziu života, nové stvorenie, nový príbeh, novú dušu. Svätyňou bezpečnou a nežnou, aby v nej mohol rásť bezbranný človiečik. No my do tej svätyne vstupujeme ako vrahovia, schvaľujeme novodobú genocídu, obalenú do inteligentných a ľúbivých slov.
Nevážili sme si život. Až teraz si snáď uvedomíme jeho hodnotu, keď oň musíme bojovať.
Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami. Aj nad dušami v očistci.
14. Pána Ježiša pochovávajú
Klaniame sa ti Kriste a dobrorečíme ti. Lebo si svojím krížom vykúpil svet.
Akoby bola Biela sobota. Všetko je prázdna a mŕtve. Nemôžeme sláviť verejné sväté omše. Nemáme k tebe prístup, Pane. Akoby si ležal v hrobe. Akoby medzi tebou a nami ležal ťažký a studený kameň. Ostali sme bez chleba života. Eucharistiu nič plnohodnotne nenahradí. Nič nemôže nahradiť Teba. No aktuálna situácia je tak zložitá a vážna, že treba vedieť prijať aj túto stratu s vierou a odovzdaním do Božej moci, ktorá je vždy nad všetkým.
Ježišu, na kríži si bol vyzdvihnutý a stále takým si. Si nad všetkým. Z toho čo si pretrpel, môžeme čerpať aj teraz. Ty si cestu k nášmu srdcu nájdeš vždy, nech by sa dialo čokoľvek. Stačí, ak bude naše srdce otvorené. Chceme, aby si v ňom uvidel našu túžbu po tebe, našu vernosť, našu lásku. Chýbaš nám, tak veľmi nám chýbaš. Príď, Pane, máme otvorené, len vstúp.
Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami. Aj nad dušami v očistci.
Na úmýsel sv. otca
Otče náš, Zdravas Mária, Sláva Otcu..
Pane Ježišu Kriste, vypočuj sv. otca, pápeža Františka, svojho námestníka, aby dosiahol všetko, o čo prosí v tvojom mene od Nebeského Otca, lebo Ty žiješ a kraľuješ na veky vekov. Amen.
Túto Túto krížovú cestu si môžete aj stiahnuť v PDF a vytlačiť.