Tohtoročná Veľká noc bola iná. Obrady sme prežívali každý vo svojom dome či byte. Veľký piatok, ktorý vždy zjednotí veriacich pri kríži Spasiteľa, bol možno smutnejší ako inokedy. Poklonu krížu či krížové cesty nebolo možné robiť. Možno aj preto sme sa rozhodli, že na sviatok Povýšenia kríža, ktorý je úzko spätý s Veľkým piatkom, si vykonáme v Jakubovanoch krížovú cestu na neďaleký a neveľký kopec, na ktorom sa vypína kríž. Počasie nám prialo. Krížovú cestu sme obetovali za celú farnosť Sabinov, za všetkých, ktorí do nej patria. Odmenou nám nebol len krásny západ slnka hore na kopci, ale aj dobrý pocit, že sme potešili Ježiša a aspoň trochu pomohli svojmu duchovnému rastu.
