Kríže na kostolných vežiach, kríže v poli, na horských štítoch, pri cestách, na hroboch, v domoch, na obrazoch, ...
Na krížoch je alebo nie je vyobrazený Boží Syn, ktorý za nás z lásky, vo veľkých bolestiach zomrel. Sú obrazy alebo sochy, ktoré sa zapichnú do našej duše a pamäti napr. Kríž S.Dali, kde Pán Ježiš z vesmírneho kríža hľadí na Zem.
No len jeden bol kríž a to ten na Golgote, na ktorom sa odohrala najväčšia dráma na svete. Tento kríž bol svedkom vyvrcholenia lásky Bohočloveka k nešťastnému ľudstvu. Lásla spojená s ľudským (či neľudským?) utrpením.
Aj nám je známe, že láska sa spája s bolesťou napr. pri pôrode. Láska spojená s bolesťou takto dáva život. Ježišova láska spojená s utrpením otvorila nám hriešnikom cestu k novému, večnému životu. Jeho utrpenie a smrť na kríži spolu s rozdávaním odpustenia tým, ktorí ho dostali na kríž, a starostlivoťou o Matku a budúcu Cirkev, aj o ľujúceho lotra, vytvorili podmienky pre vyvrcholenie jeho veľkej lásky, vyjadrenej odovzdaním sa do Otcových rúk.
Kríž bol svedkom toho nepochopiteľného napätia lásky Boha k človekovi a jeho utrpenia, ktoré si zvojil sám a dobrovoľne. Na ňom zomrel ako človek. Ale pozor! Prekvapenie ešte len príde. Boh zomrieť nemôže. Boh žije – Ježiš žije! Potom nastal pokoj a ticho. V tom tichu sa zahľaďme na Ježišov kríž a zažime jeho pokoj.
Pán Ježiš nám ponúka svoju lásku. Ako mu odpovieme?