V roku 1920 sa na súde v New Yorku konalo dedičské konanie po zomrelom miliardárovi Menfortovi. Advokát čítal: „Všetok majetok odkazujem svojej jedinej dcére Gracii. Majetok však dostane iba vtedy, keď sa zriekne svojej katolíckej viery.“ Nastalo ticho. Advokát dcére zosnulého položil otázku, či sa zrieka svojej katolíckej viery. Ona do napätého ticha odpovedala: „Nezriekam.“ Sudca sa jej spýtal: „Ste si vedomá toho, že celý majetok prepadá v prospech štátu a vy z neho nebudete mať ani cent?“ Ona pevne odpovedala: „Áno, som si toho vedomá.“ Konanie sa skončilo, majetok prepadol v prospech štátu. Sudcovi to však nedalo a spýtal sa jej: „Ako ste to mohli urobiť, veď tu ide o obrovský majetok?“ A ona odpovedala: „A čo by som z toho mala na tých pár rokov života? Ja neviem, koľko času ešte od Pána Boha dostanem. Čo by som z toho mala, keby som zaprela Pána Boha? Myslíte si, že by som bola šťastnejšia a že majetok môjho pozemského otca je väčší ako majetok nášho nebeského Otca, ktorý má aj pre mňa pripravený v nebi?“ Čo si zvolíš? Život, smrť, bohatstvo, možno strádanie, chudobu? Nie je to len o tejto voľbe. Je to aj o tom, akú voľbu použiješ pri výbere svojho životného správania.
„Ja, tvoj Boh, ti ponúkam prikázania. Ponúkam ti také kritériá života, ktoré keď si vyberieš a budeš podľa nich žiť, budú cestou ku šťastiu.“