Stojím pod Tvojím krížom, Pane – hľadím a počúvam. Visíš tu medzi nebom a zemou. Ty si povedal: „A ja, až budem vyzdvihnutý od zeme, všetkých pritiahnem k sebe.“ (Jn 12, 32) „všetkých“ – to je úžasné! Ozaj všetkých. Na každom človekovi Ti záleží. Každý Ti patrí – veď Ty si Boh! Aj mňa pritiahneš?! Hoci zemská príťažlivosť hriechu je taká silná, že stále padám. Aká je mohutná sila Tvojej lásky, že ňou priťahuješ. Nedotýkaš sa zeme ani neba a práve zato Ti patria a Ty z kríža vládneš všade. Čo sú proti Tvojmu Kráľovstvu kráľovstvá a vlády tu na zemi? Vládcovia si upevňujú svoju moc vojskom, políciou, násilím... – a aj tak sa stále o ňu trasú. Ty vládneš láskou, odpúšťaním, milosrdenstvom a chápaním človeka. No a zabudla som práve to, čo si apoštolom tak zdôrazňoval: „...kto bude chcieť byť medzi vami prvý, bude vaším sluhom. Ako ani Syn človeka neprišiel dať sa obsluhovať, ale slúžiť a položiť svoj život ako výkupné za mnohých.“ (Mt 20, 27) Slúžiť pokojne, vytrvalo a s láskou ako Ty. Aké je to neraz ťažké. Ale veď nie sme pri tom sami,Ty si pri nás a vravíš: Neboj sa, len kráčaj ďalej. Pane, kríž je Tvojím trónom. Nie vyzdobené kreslo uzavreté v nádhernom paláci, ale jednoduchý kríž vyšperkovaný kvetmi z Tvojej krvi. Na hlave nemáš klenotmi vykladanú korunu, ale korunu z tŕňového kra, ktorá dokazuje Tvoj pôvod – si Boh – ten istý, ktorý sa predstavil na púšti Mojžišovi v kríku. Otec i Syn si vyberajú tú istú rastlinu. Pane, Ty si vždy iný ako človek, vždy prekvapuješ. Ty si vždy iný ako človek, vždy prekvapuješ. Teba neuvádzajú na trón kniežatá a kňazi. Tvoju intronizáciu predviedol pohan Pilát nápisom na kríži: INRI – áno, Ty si kráľ. Pohanský svet to nevedomky prijal – Tvoj národ sa Ťa vzdal – dobrovoľne. Nechcel takého kráľa. A druhý pohan – stotník uznal, že si Boží Syn. Striasa ma, keď si spomeniem, ako sa my, kresťanské národy dnes správame k Tebe. Zmiluj sa nad nami.
Pane a Kráľ náš, pritiahni si nás lanami svojej lásky.