4. marca 2010 odovzdala svoju dušu Pánovi Mária Šterbinská, rodáčka a stála obyvateľka nášho mesta. Vyrastala bez otca, ktorý odišiel za zárobkom do Ameriky a nikdy sa nevrátil. Vychovávali ju matka a stará matka a ona ich dôstojne doopatrovala.

Maňka, ako ju volali takmer všetci známi, neobyčajne milovala prírodu a denne vybehla na Švábľovku k trom krížom, aby sa tam modlila za obrátenie hriešnikov, za nespravodlivosť vo svete i za všetky aktuálne potreby Cirkvi. Popritom nazbierala hríby, nazbierala liečivé byliny.

Mala pracovité ruky, po celý život si sama zarábala na chlieb, najprv ako účtovníčka, banková úradníčka. Keď odišla do dôchodku, venovala sa matrike na fare. Jej krasopisné písmo zdobilo nejeden krstný list. Zmysel pre maličkosti, pre spravodlivosť i pre detail jej narobil nemálo problémov v medziľudských vzťahoch. Po odchode z fary sa venovala hrobom mnohých farníkov, ktorí už nemali príbuzenstvo v Sabinove. Tiež zdobila kaplnku pri ceste kvetmi a pravidelným čistením, kým jej sily stačili.

Vyrábala krásne ručné práce a mnohé domácnosti zdobí jej háčkovaná či štrikovaná dečka. V mladosti vyšívala gobelíny a pracovala do neskorých nočných hodín. Do neuveriteľných 80 rokov takto strávila svoje voľné chvíle. Možno si niektorí pamätajú jej ozdobné plachty a háčkované okraje vôkol oltára aj v kostole.

Istý čas jej života bol spojený so starostlivosťou o Števka z detského domova, ktorého podporovala podľa svojich skromných možností, kým si nezaložil svoju vlastnú rodinu. Mala misionárskeho ducha, ktorý bol menej pochopený u známych, keď chodila prosiť o podporu misií. Bola v ružencovom spolku a organizovala ľudí no nových ruží.

V porevolučných rokoch napísala niekoľko spomienok z obdobia totality. Napriek tomu, že žila sama, nebála sa vyznať vieru a denne chodiť na sv. omšu. Keď sa začala v Sabinove organizovať skautská skupina, prihlásila sa medzi mladých. Porozprávala im aj o prvých začiatkoch tejto organizácie z dávnych čias prvej Slovenskej republiky. Snažila sa zapájať do nosenia betlehemského svetla. Odmenou za jej starostlivosť boli mnohí gratulanti pri príležitosti jej 80 rokov. Postupne ju opúšťalo zdravie, ale nikdy sa nesťažovala, liečila sa bylinkami z Božej lekárne.

Celý svoj život prežila v spätosti s Pánom a v otázkach viery zaujala stále nekompromisný postoj. Pomáhala chudobným, starala sa o biednych, podporovala ľudí bez domova. Deň pohrebu ukázal, koľko ľudí stálo za ňou.

Maňa – služobníčka oltára statočne prežila svoj jednoduchý život a je dôkazom toho, že tým, čo postavia svoj život na Bohu, nikdy nebude nič chýbať.