Blahoslavení ste vy, ktorí máte pochopenie pre moju pomalú chôdzu a roztrasené ruky a nesykáte netrpezlivo, keď s ťažkosťami prechádzam križovatkou a neviem už „slušne“ jesť.
Blahoslavení ste vy, ktorí chápete, že sa moje ucho musí namáhať, aby som porozumel, a preto so mnou hovoríte pomaly a zreteľne.
Blahoslavení ste vy, ktorí sa pri mne zastavíte s prívetivým úsmevom a máte čas trochu sa so mnou porozprávať... a nerobíte to so zhovievavou iróniou.
Blahoslavení ste vy, ktorí mi nehovoríte, že som starý moták, pretože stále niečo zabúdam a strácam.
Blahoslavení ste vy všetci, ktorí mi nejako uľahčujete dni mojej staroby, ktoré mi ešte zostávajú na ceste do môjho domova u Boha.
Keď budem doma, budem o vás rozprávať Otcovi...
