V piatok 22. februára si Cirkev pripomenula sviatok Katedry sv. apoštola Petra. Ide o liturgické slávenie, ktoré nám má pripomínať pápežský primát v katolíckej Cirkvi, pričom je pre nás výsadou, že môžeme byť nielen jej členmi, ale že máme oproti iným cirkvám aj viditeľnú hlavu v osobe aktuálneho pontifika Františka, ktorý je 266. nástupcom sv. Petra, ak nerátame vzdoropápežov. Tí z vás, ktorí navštívili Baziliku sv. Pavla za múrmi hlavného mesta Talianska, si možno spomenú aj na podobizne všetkých pápežov v dejinách, ktoré sú na tomto mieste zobrazené. Dnes prežívame mimoriadny historický čas – aktuálne síce „dvojpápežstvo“ máme, no je prvým v dejinách tejto inštitúcie, ktoré nie je založené na súperení, ale na vzájomnej úcte a rešpekte. Nie je tajomstvom, že závažné rozhodnutia František konzultuje práve s emeritným pápežom Benediktom XVI. Jeho hlas tak nie je celkom nemý, a okrem modlitieb pomáha Cirkvi aj svojimi radami. Ako však daná inštitúcia vznikla? Už v evanjeliu máme zmienku o povolaní Petra. Tento rybár ľudí spravoval Cirkev v hlavnom meste Rímskej ríše 25 rokov. Prešiel si aj krízou, keď sa prirodzene ako človek zľakol toho, aby neskončil ako potrava pre levy v Koloseu a pokúsil sa z Ríma odísť. Na Via Appia Antica stretol Ježiša. Udivený Peter mu položil dnes už legendárnu otázku, ktorá sa neskôr stala základným motívom pre besteller Henryka Sienkiewicza, a síce Quo Vadis? Ježiš Petra šokoval, keď mu oznámil, že sa ide dať znova do Ríma ukrižovať. Je zaujímavé, že odtlačok Ježišových nôh, ktorý je na tomto mieste dodnes, je totožný s veľkosťou chodidla na Turínskom plátne. Peter sa zahanbený vrátil a nakoniec aj hrdinsky zomrel na kríži sám – otočený dole hlavou. Nechcel byť ukrižovaný tak ako Ježiš, a to práve z úcty k nemu. A práve nástupcovia muža, ktorý má symbolicky kľúče od Nebeského kráľovstva, sídlia neďaleko miesta, kde k tomuto ukrižovaniu došlo. My laici si niekedy myslíme, že nemáme možnosť vplývať na rozhodnutia pápeža – opak je však pravdou. Modlitba za neho a za jeho správne rozhodnutia je nevyhnutná pre chod Cirkvi, a to práve z našej strany. Sme si toho vedomí?
