Aleluja! Aká úžasná správa! Mali by sme sa tešiť. Mali. Skutočnosťou je, že ako emauzskí učeníci smutní odchádzame do života a za nami smutne a ťahavo znie: „Radujme sa, ó kresťania.“ Prečo je to tak? Veď kameň je odvalený, hrob prázdny a Ježiš ŽIJE! Je s nami. Asi sme si neuvedomili dosah toho na náš život, čo sa vôbec stalo. Čo sa vlastne stalo? Skúsme sa na to pozrieť trochu ináč.
V hĺbke minulosti bola jedna veľká hora a v nej jaskyňa. Jaskyňa veľká a tmavá. V nej žili ľudia bez svetla vo vzduchu plnom zápachu spotených tiel a výkalov. Bolo ich veľa. Bojovali medzi sebou o miesto, o pokrm, handry, ktorými sa zakryjú pred zimou. Víťazil mocnejší, dravejší a bezohľadnejší. A tomu hovorili život, sloboda a šťastie. Jedni boli dravci, druhí zasa korisť. Prečo odtiaľ neutiekli – pýtame sa. Z jednoduchého dôvodu. Kedysi – už sa na to nikto nepamätal kedy, ktosi veľmi zlomyseľný zavalil vchod do jaskyne velikánskym kameňom. Nikomu sa nepodarilo ho odvaliť. Ani spoločné sily na to nestačili. Tak si zvykli na život v tme. Tisícročia ubiehali a ľudí bolo stále viac. Život sa stával neznesiteľný! No raz Ktosi zvonku odvalil kameň. Do jaskyne vniklo svetlo. Ľudia sa zľakli a natlačili sa do najtmavšieho kúta jaskyne. Človek sa bojí všetkého, čo nepozná. Len zopár jednotlivcov priťahovaných svetlom sa opatrne zakrádalo k východu z jaskyne. Z hĺbky ich podvedomia sa ozývali dávno zabudnuté slová: „Ja otvorím vaše hroby, vyvediem vás z vašich hrobov a vovediem do krajiny...“ A otázky sa začali valiť: Čo sa stalo? Kto to prichádza? Ohrozenie alebo pomoc? Čo robiť?
Po prvom oslepení svetlom sa opatrne približujú. Zvykajú si naň. Začínajú vidieť. To je nádhera! Čo najskôr obdivovať? Hru farieb a tvarov, pestrosť zvukov, vôňu vzduchu, vody, kvetov? Alebo voľnosť priestoru a možností voľného pohybu? Až teraz pochopili, že jedlo, šaty a sex s vládou pár jedincov bol okliešteným životom – živorením. Tu sa im ponúka plnohodnotný život, ktorý je tvorený svetlom a tmou, dobrom a zlom, pravdou a lžou, závisťou a slobodou. A oni si môžu vyberať medzi tým, kde boli doteraz a voľnou krajinou. Toto sa prihodilo ľudstvu v minulosti, ale stáva sa to každej generácii. Človeče, máš slobodu – vyber si život alebo umieranie.
Kameň je odvalený! Cesta na slobodu otvorená. Život pred tebou nemá konca. A to preto, lebo Ktosi odvalil kameň zatarasujúci cestu do slobody života. Nie je to príčina pre stálu radosť?
Ďakujeme Ti, Ty mocný, tajomný, vzdialený i blízky Ktosi za slobodu a život, ktorý nám dávaš. (To je modlitba tých, Ježišu, ktorí Ťa nepoznajú.)
