Jednu obyčajne neobyčajnú jesennú nedeľu sme sa vybrali spolu s deckami užiť si jeden z posledných dní teplého a slnečného počasia. S úsmevmi na perách sme sa vybrali na čerstvo pokosený a poupratovaný Šanec. Rozdelili sme sa do dvoch skupín, ktoré boli pre nás dôležité počas celého poobedia. Prvú hru sme si poriadne užili, pretože bola pre nás niečím novým − akčným. Kto bol, ten vie :). Po malom občerstvení sme si zahrali našu obľúbenú vajnorskú. Tá nás bavila až príliš dlho:). Po krátkom oddychu sme sa premenili na granulky, ktoré museli utiecť rozzúreným buldogom. Na záver sme sa vybrali dobyť hrad a pokúsili sme sa čo najrýchlejšie zvrhnúť zlého hradného pána. Keď zapadlo slnko, vybrali sme sa do saleziánskeho strediska, kde nás už čakal teplý čaj s chutnými koláčikmi. Porozprávali sme sa o rôznych druhoch misionárov a ich pôsobení v zahraničí a na Slovensku. Spoločne sme prišli na to, že misionármi sme aj my, v našich rodinách, medzi našimi kamarátmi v škole. Na záver tohto krásneho a požehnaného dňa sme v modlitbe svätého ruženca poďakovali za čas strávený spolu a prosili sme za ďalšie takéto dni.
