Po smrti ctihodného božieho služobníka Jána Pavla II. (vlastným menom Karol Wojtyla) zhromaždené zástupy na vatikánskom námestí spontánne prevolávali „Santo subito“ (Ihneď svätý). Všetci, ktorí mali radi a ktorí uznávajú osobnosť nebohého pápeža Jána Pavla II., sa dočkali.

12. januára 2011-01-16 vatikánska Kongregácia pre otázky svätorečenia uznala zázrak na príhovor pápeža Jána Pavla II.

14. januára 2011 pápež Benedikt XVI. prijal prefekta Kongregácie pre kauzy svätých Angela Amata a podpísal promulgáciu dekrétu o blahorečení Jána Pavla II.

1. mája tohto roku na sviatok Božieho milosrdenstva sa bude konať vo Vatikáne obrad blahorečenia, ktorému bude predsedať pápež Benedikt XVI.

Beatifikácia Jána Pavla II. sa uskutoční v rekordnom krátkom čase po jeho smrti. Túto nebývalú rýchlosť vysvetlil Vatikán tým, že:

„Ján Pavol II. sa už za svojho života, vo svojej smrti i po nej tešil povesti ako svätý.“

Obvykle sa proces blahoslavenia začína päť rokov po smrti. Pravidlo prvýkrát porušil sám Ján Pavol II., keď urýchlil proces blahorečenia Matky Terezy, ktorá zomrela v roku 1997 a blahorečená bola už v roku 2003.

Pre blahorečenie je nevyhnutné uznanie zázraku. Uzdravenie francúzskej rádovej sestry Marie Simon–Pierre Normandovej, ktorá trpela Parkinsonovou chorobou, bolo potvrdené ako zázrak na príhovor Jána Pavla II. Kongregácia pre otázky svätorečenia uznala zázrak, ktorý predtým lekárska komisia po dôkladnom vyšetrení vyhlásila za preukázaný. Aby mohol byť zosnulý pápež vyhlásený za svätého, je potrebné potvrdiť 2. zázrak, ktorého by bol pôvodcom Ján Pavol II.

O výnimočnosti kauzy Jána Pavla II. Mons. Amato poznamenal:

„Musím povedať, že tento prípad mal dve zvýhodnenia. Prvé sa týka pápežskej výnimky, oslobodzujúcej od čakacej doby 5 rokov, stanovenej k začatiu procesu a druhé zvýhodnenie – rýchle napredovanie kauzy preto, že nebola zaradená na čakaciu listinu. Avšak, čo sa týka presnosti a správnosti postupu, neboli žiadne výnimky či úľavy. Prípad bol spracovaný ako každý iný, sledujúc všetky kroky, predpísané legislatívou Kongregácie pre kauzy svätých.“

Arcibiskup Krakova kardinál Dziwisz, bývalý osobný sekretár pápeža Jána Pavla II., ktorý bol pri ňom 39 rokov a ktorý ho sprevádzal po všetkých cestách i počas jeho denných povinností, svoju radosť pre vatikánsky rozhlas vyjadril takto:

„Dúfali sme to všetci, a keď prišla táto správa, bola to naozaj veľká radosť, a to nie len moja, ale celej Cirkvi v Krakove a v celom Poľsku.“

Na otázku, v čom sa prejavovala túžba po svätosti v každodennom živote pápeža Jána Pavla II., kardinál Dziwisz povedal:

„On už od mladosti bol mužom veľkej modlitby a silného zjednotenia s Bohom. Žil v tomto hlbokom pohľade na život, ponorený v Bohu. Od začiatku mu veľmi záležalo na modlitbe, nikdy nezanedbával meditáciu, adoráciu, krížovú cestu. Každý štvrtok večer (kňazský deň) mával hodinovú adoráciu. Môžem povedať, že Ján Pavol II. bol predovšetkým mužom modlitby. Sám mi raz povedal, že tým najdôležitejším pre pápeža je, aby sa modlil za Cirkev a za svet.“

(pokračovanie nabudúce)