Čo je vlastne „rod“? Rod (anglicky „gender“) sa dlho prekladal do slovenčiny ako „pohlavie“. Často sa jednoducho stotožňuje s „rovnoprávnosťou“ mužov a žien, niekedy s lepším „zosúladením zamestnania a rodiny“ pre ženy. Táto nejednoznačnosť je úmyselná, pretože v modernej politike/ideológiách sa často uprednostňujú výrazy, ktoré sa môžu ľubovoľne meniť podľa mienky verejnosti, ako napríklad „sociálna spravodlivosť“, „udržateľnosť“, reprodukčné a sexuálne práva a podobne. Sú to pojmy, ktoré môžu znamenať všetko, alebo nič. To platí aj pri rodovej rovnosti. Tu však ide o viac než len o „zrovnoprávnenie“ (tento termín tiež môže znamenať čokoľvek). Náznak snahy o zmenu vo význame sa objavil počas 4. svetovej konferencie o ženách, ktorá sa konala v roku 1995 v Pekingu. V neformálnych diskusiách sa tam objavilo iné, radikálne chápanie termínu „gender“. Gender – rod „odkazuje na vzťahy medzi mužmi a ženami, založené na spoločensky definovaných rolách, ktoré sa prideľujú jednému či druhému pohlaviu“ (Konferencia v Pekingu, 1995). Rod (gender) sa tu chápe ako produkt kultúry, a preto sa môže objaviť alebo zmeniť podľa vôle spoločnosti alebo jedincov. Podľa toho, nech má človek akékoľvek pohlavie, svoj rod si môže vybrať.
Ideológia rodovej rovnosti neznamená teda rovnosť pohlaví, ale popieranie sexuálne daných rozdielov, ktoré považuje za umelo vytvorené. Čo sa týka nášho biologického základu, ten má podľa tejto teórie len sekundárnu úlohu, nakoľko vraj neexistuje prirodzený muž a prirodzená žena. Otcovstvo a materstvo sú len „roly“ (úlohy), nezávislé od pohlavia a sexuality.
Ideológia rodovej rovnosti alebo tzv. gender mainstreaming stavia na troch pilieroch:
1) Zamieňanie sexuálnej identity a spoločenskej role. V rodovej teórii je mužská a ženská identita výsledkom akceptácie istých sociálnych rolí. Mužská a ženská identita sú len sociálnymi konštrukciami. Rodová teória absolutizuje tvrdenie, že roly určené jednému či druhému pohlaviu nie sú prirodzené a môžu sa meniť v závislosti od kultúry. Následne sa nesprávne prechádza zo sociálnej oblasti rolí a funkcií do oblasti sexuálnej identity osôb a tvrdí sa, že odlišnosť pohlaví je takisto iba sociálnou konštrukciou. Dnes rozšírené kultúrne povedomie banalizuje pohlavnú jedinečnosť človeka až do tej miery, že všetky špecifické mužské a ženské role sú považované za vzájomne zameniteľné.
2) Zamieňanie sexuálnej identity a sexuálnej orientácie. Rod sa kladie do protikladu s pohlavím, ktoré je obmedzené iba na biologický rozmer. Sexuálna orientácia je nový hojne používaný pojem na označenie túžby, ktorý je v skutočnosti iba náklonnosťou vychádzajúcou z pudovej obrazotvornosti a bolo by potrebné psychologicky posúdiť jeho význam a závažnosť. Orientácia má rozhodujúcu úlohu pri tvorbe identity osobnosti. Rodová teória hlása, že každý si buduje svoju sexuálnu „identitu“ a tá sa môže meniť podľa jeho sklonov, čiže túžob. Skutočná sexuálna identita nie je tá, ktorou sa vyznačuje telo, ale tá, ktorá vyplýva zo sexuálnej orientácie, ktorú si každý určuje sám.
3) Pretrvávajúci stav skrytej bisexuality. Teória, ktorá sa zakladá na koncepcii sexuality závislej od prvotného psychického usporiadania. Prvý stav ľudskej sexuality prechádza fázou psychickej bisexuality, ktorá umožňuje dieťaťu identifikovať sa s druhým pohlavím, aby zvnútornilo význam sexuálnej odlišnosti. Neznamená to ale, že je nositeľom oboch pohlaví. V rodovej teórii je ľudská sexualita akoby trvale v zajatí tohto stavu, čiže podľa nej sme zároveň mužom i ženou a disponujeme v sebe oboma pohlaviami.
Bolo by veľkou chybou, keby sme za rozšírením rodovej teórie videli len snahy niektorých ideológov. Je dôležité si uvedomiť, že zavádzaním rodovej ideológie do legislatívy sa táto cesta nekončí. Skúsenosti zo zahraničia, a žiaľ, i u nás na Slovensku, nám potvrdzujú, že podporovatelia rodovej ideológie sa ju snažia dostať do výchovno-vzdelávacieho procesu s cieľom dosiahnuť, aby spoločnosť považovala za normálne tvrdenia, ktoré táto teória hlása.
(pokračovanie v budúcom čísle)