„Nespokojná je moja duša, kým nespočinie v Tebe, Bože.“
Tieto slová vyslovil sv. Augustín - veľký hľadač Pravdy a za ním mnoho iných hľadajúcich. Hľadajúcimi sme vlastne všetci. Hľadáme stratené veci, i tie, po ktorých túžime. Hľadáme rozličné hodnoty – raz pozitívne: pokoj, slobodu, radosť, lásku, pravdu, ..., inokedy negatívne: bohatstvo, moc, slávu, kariéru. Hľadáme, a keď to už nájdeme, zas hľadáme niečo iné. Čosi v našom vnútri nám nedá pokoja a pobáda nás pokračovať v hľadaní, lebo nie sme spokojní. Čo to hľadáme? Správna otázka. My obyčajne hľadáme to ČO a nie KOHO. Ono to ale súvisí. Keď Adam a Eva v raji zhrešili, museli opustiť raj. Čo stratili? Raj, svoj domov. Ale je tu i druhá otázka: KOHO opustili (stratili)? Boha, svojho Stvoriteľa a Otca, ktorý im ponúkol spoločenstvo so sebou. Preto človek stále hľadá. Preto má pravdu sv. Augustín. Tým, že našiel Boha, našiel aj PRAVDU, ktorú tak dlho a s námahou hľadal – aj domov s jeho pokojom, spravodlivosťou, láskou a radosťou (vlastne Božie kráľovstvo, raj).
Prosíme Ťa, Otče, veď nás v našom hľadaní. Daj nám túžbu po Pravde, po Tebe a pravom domove. Pomôž nám naše domovy formovať podľa vzoru toho, ktorý si pripravil človekovi už na začiatku jeho života tu na Zemi, ako spoločenstvo s Tebou a ľuďmi. Ďakujeme Ti, že si do nás vložil ten zdravý nepokoj hľadania Teba. (I keď často o tom ani nevieme.) Ďakujeme za to, že Ty si ako prvý začal hľadať nás a si v tom vytrvalý.