Na drevených stoličkách poukladaných do kruhu sedí niekoľko ľudí. Mladší aj starší, všetci ticho počúvajú jedného, ktorý opatrne rozpráva, občas sa usmejú a prikyvujú. Nie sú na žiadnej terapii a aj keď sa viacerým lesknú oči, nepočúvajú žiaden sladký príbeh.
Je tma. Na stene je kríž a okolo neho svetielka. Niektorí kľačia, pripaľujú ďalšie sviečky a aj keď je všade pokoj a úplné ticho, zdá sa, že všetci s niekým hovoria. Nie je to žiadna seansa ani romantické sedenie pri sviečkach.
Už po prvých zvukoch gitary pesničku všetci spoznali. Niečo na nej bude. Tí, čo vedia spievať, spievajú, tí, čo nevedia, spievajú tiež (tamburína je predsa len jedna:-). Aj keď to tam po chvíli pripomína obrovský koncert, je jasné, že je tam niekto dôležitejší ako sú speváci.
Každý túži po takýchto chvíľach. Ich výnimočnosť priťahuje. Ako krásna mydlová bublina, letiaca ponad stovky špendlíkov, odrážajú dokonalosť. Inokedy všadeprítomný Boh sa zdá byť o niečo bližšie. Myslím si ale, že cieľom obnovy nie je urobiť špeciálnym jeden víkend, dva krátke dni, ale každý deň, ktorý príde po ňom. Som veľmi vďačná za ľudí, ktorí dovolili Bohu urobiť to cez nich pre mňa.
Zuzana Matisovská
Neviem si predstaviť lepšie strávený víkend ako na tejto duchovnej obnove. Ježiš sa ma dotkol a myslím, že uzdravil mnohých. Zažil som krásny víkend plný pokoja, radosti, smiechu, ale aj zamýšľania sa nad sebou. Bolo cítiť, že Boh je tam prítomný. A sobotný večer bol absolútny vrchol. Také úžasné chvály som ešte nezažil. Jednoducho úžasní ľudia, úžasní animátori, prednášky, svedectvá, no najmä úžasný Boh. Vďaka Ti, Nebeský Tatko.
Laco Janiga
