História Halloveenu siaha až ku Keltom. Rok sa delil na obdobie hojnosti a obdobie zimy a hladu. Začiatkom novembra sa Keltom zásoby zúžili a nastávala zlá doba. Preto ľudia prvý novembrový deň uctievali boha Mŕtvych – Anwinna. Verili, že tejto noci sa zjavujú duše mŕtvych, a tak im svietili na cestu svietnikmi vyrobenými z dyne. Duchovia sa vracali domov, aby za pomoci svojich príbuzných prekročili hranicu Zemi Mŕtvych. Živí sa prezliekali do starých šiat, maľovali si tváre, aby do nich nevstúpili zlí duchovia. Tejto noci sa hovorilo Samhain – pohanský nový rok (koniec pohanského roku). Slávnosť Všetkých svätých zaviedol do Cirkvi pápež Bonifác IV. V r.608 dal z rímskeho Pantheonu vyhádzať pohanské modly a zasvätil ho Panne Márii a všetkým svätým mučeníkom.
Pápež Gregor III. v r. 731 nariadil slávenie Všetkých svätých v Ríme každý rok 1. novembra. Pápež Gregor IV. ho o sto rokov neskôr rozšíril na celú Cirkev. Veriaci si v tento deň pripomínajú aj svätých, ktorí nemajú miesto v kalendári alebo nie sú oficiálne za svätých vyhlásení, hoci sú v nebi. Z tohto sviatku sa vyvinula aj spomienka na mŕtvych. Opát Odilo v benediktínskom kláštore Cluny v roku 998 nariadil večer 1. novembra vyzváňať a spievať žalmy za mŕtvych a na druhý deň slúžiť veľkú zádušnú omšu.
Z médií a obchodov sa na nás valí široká propagácia sviatku Halloween, módnej vlny „alternatívneho duchovna“, kde vidíme tekvice, strašidlá, kostry, čarodejnice. Sviatok čarodejníkov a bosoriek, ktorý k nám prišiel z USA ako oslava okultizmu oblečeného do folklórnej podoby, sa nekriticky prijíma. Sviatok všetkých svätých a Pamiatka na zosnulých je však skôr sviatkom svetla než tmy, skôr sviatkom života než smrti, skôr sviatkom nádeje než strachu.