11. februára 2013 nás nemilo zastihla nečakaná správa o odstúpení Svätého Otca Benedikta XVI. Zvolenie pancierového kardinála, ako médiá nazývali Ratzingera, však veľkým prekvapením nebolo, pretože v apríli 2005 patril medzi papabilov (horúci kandidát na pápeža).
Obdobie uprázdneného stolca v roku 2005 prekonalo niekoľko rekordov. Ešte nikdy predtým sa v dejinách ľudstva neodohral pohreb za účasti 4 miliónov ľudí, nerátajúc tak ďalšie státisíce pri obrazovkách. Ani jedna organizácia sveta nezhromaždila na jednom námestí 200 hláv štátov, ktorí zabudli na spory a podali si ruky. Je na mieste sa opýtať, či sú oprávnené výhrady nepriateľov katolíckej Cirkvi, že sme zaostalí, konzervatívni a nemoderní.
Sede vacante (uprázdnený stolec) 2013 však prebiehalo v oveľa búrlivejšej nálade, čo sa týka záujmu médií celého sveta. O to viac prekvapivý bol výsledok v osobe skromného a milého kardinála Jorge Maria Bergoglia, ktorý si zvolil meno František. Voľba tohto mena sa trochu odkláňa od tradícií „pápežských“ mien ako Ján, Pius, či Lev a naznačuje smerovanie pontifikátu v osobe svätca, ktorým bude pravdepodobne sv. František Xaverský, keďže ide o pápeža jezuitu. Iné predpoklady sa prikláňajú k chudobe sv. Františka z Assisi, s ktorou má nový pápež osobnú skúsenosť.
Pri otvorení balkóna na Bazilike sv. Petra všetkých prekvapila jednoduchá biela pápežská klerika bez mozety – červenej pláštenky so štólou, ktorá sa používa práve pri Habemus papam. Svätý Otec tak naznačil väčší príklon k ľuďom, keďže mozeta bola symbolom svetskej moci pápežstva. Novinkou bola aj prosba o modlitbu a celková bezprostrednosť Svätého Otca Františka.
Konkláve teda pôsobením Ducha Svätého zvolilo nového pastiera nám všetkým. Nie je vylúčené, že sa staneme svedkami veľkého pontifikátu, o čo sa môžeme zaslúžiť svojimi modlitbami.