Je pravda, že pršalo, chvíľami aj lialo, no napriek tomu sa pre nás zrodil „ináč“ krásny Farský deň. Namiesto pódia sa priamo vo farskom vchode na ľudovú nôtu roztancovali Jakubovanci a aj nám, poslucháčom, sa tak rozšantili srdiečka, že mať tak trochu viac miesta, tancujeme tiež... :)
Predstavilo sa aj spoločenstvo Nádej pre Down – deti, ktorým sa hovorí „postihnuté“, spolu s rodičmi, spevom a recitáciou Dedových básní pohladili srdcia všetkých prítomných.
Varila sa „saleziánska káva“ (nie sama – zlaté tety, saleziánske spolupracovníčky). Ponúkali aj výborné koláčiky, ktoré zase nachystali naši bratia a sestry z Koinonie Jána Krstiteľa.
Taktiež pod strechou fary sme si mohli vybrať z bohatej ponuky Spolku sv. Vojtecha a zakúpiť hodnotnú knihu, DVD alebo niečo pre potechu duše.
Hoci deti neprišli, mladí eRkári to nevydržali :) a hneď ako dážď ustal, roztancovali sa sami pri pódiu na melódie známych eRko tancov.
Dianie v kostole, na veži a vo zvonici zrejme veľmi dážď neovplyvnil, pretože sa mnohí prišli pozrieť na klenoty farnosti a kostola.
Okrem toho, čo sme mohli vidieť už aj pred rokom, si všetci mohli pozrieť prezentáciu o novom organe (vďaka p. Sabolovi z obch. domu Delfín za požičanie obrovského televízora).
Na veži bola pod vedením p. Evky Burgrovej pripravená tzv. kňazská izba a výstava rôznych historických zaujímavostí.
Zvonica bola otvorená pre verejnosť prvýkrát, a tak si všetci mohli prísť pozrieť tie obrovské zvony, ktoré nás svojím hlasom pozývajú k Bohu a k modlitbe.
Pred rokom sme boli všetci milo prekvapení, keď sme si v rámci Farského dňa mohli pozrieť fotografie vo farskom vchode a celý rok sme sa mohli dívať na kúsok našej histórie, ktorá nám je veľmi vzácna. Chceme sa preto za celú našu farnosť poďakovať pánu PaedDr. Jozefovi Mikovi, ktorý nám ochotne a bez zaváhania požičal zo svojej zbierky historických fotografií, týkajúcich sa našej farnosti a kostola.
Poďakovanie patrí aj všetkým „organizátorom“ tohtoročného Farského dňa, ktorí venovali príprave veľa času, stretávania sa a premýšľania, ako všetko čo najlepšie pripraviť pre ostatných. Mnohí celé popoludnie strávili čakaním (že prestane dážď) na stanovištiach, aby poslúžili a niektorí sa ani nedočkali (zvlášť patrí uznanie zodpovedným za pódium a zvukárom na čele s Matúšom).