„V miere, v akej sa človek dá k dispozícii, sa jeho myšlienky, slová a skutky očisťujú.“ Benedikt XVI.
Vždy, keď Svätý Otec vyhlási nový kresťanský rok, napadne mi, čo bude iné, keď bude vyhlasovať ten ďalší. Čo sa zmení? Alebo budeme len s čistým svedomím mechanicky recitovať jednu modlitbu naviac, počúvať slávnostné príhovory a tváriť sa, že na nič viac naozaj nemáme čas, alebo radšej, že o ničom inom nevieme? Sme ešte ochotní pripustiť vlastnú zodpovednosť za zmenu, ktorú očakávame? Očakávame ju ešte vôbec? V nezvyčajnom, no o to vzácnejšom tichu bez nemilosrdných hodiniek na ruke a často so slzami smiechu, sme si nechali ošúpať stvrdnutú šupku, ktorú nepozorovane vytvárajú ťažkosti, nechuť, neochota, hlúpe reči a všetko, čo nás utvrdzuje v tom, že my sme toho, na rozdiel od iných, urobili dosť. Ďakujem všetkým, cez ktorých Boh mohol začať rok viery tak, že posilnil a nechal rásť tú moju.